SPACE SWEEPERS

Netflix nie je fenomén iba čisto americkej produkcie. Často sa na ňom objavujú projekty aj mimo hollywoodskej provincie. V poslednej dobe napríklad začal streamovací gigant koketovať s Južnou Kóreou. Stačí si spomenúť na nedávny Telefón / Call. Ten kombinoval postupy známe z komerčných amerických projektov a výsledok bol príjemne mrazivý thriller schopný osloviť aj štandardného stredouerópana. Tentoraz prichádza niečo podobné. Akurát sa presúvame do žánru vesmírneho sci-fi.

Rok 2092. Zem (po vzore Interstellaru) umiera. Záchranou pre ľudí sa (po vzore Elysia) stávajú mimozemské kolónie. V tomto svete sa (po vzore Strážcov galaxie) snaží prežiť štvorica rebelov, zarábajúcich si zberom vesmírneho odpadu. Ľudstvu ale (po vzore náhodne vybranej sci-fi) predsa len svitne nádej na záchranu. Je ním dievčatko s tajomnými schopnosťami, ktoré sa (po vzore Piateho elementu) objaví v rukách našich antihrdinov.

Space Sweepers / Čističi vesmíru sú aj napriek neoriginalite príjemným prekvapením. Kórejci za zlomok blockbustrového rozpočtu (zhruba 20 miliónov USD) priniesli kúsok ctiaci pravidlá, klišé aj atraktivitu spriaznenej západnej tvorby. Viac než Star Wars (ktoré okamžite prídu na rozum) ale pripomína špinavšie a menej jednoznačné dobrodružstvá ako Firefly (prípadne Serenity). Respektíve pre ešte jednoduchšie prirovnanie: pripomína to Strážcov galaxie bez komiksového pozlátka.

Postavy nie sú v žiadnom prípade bezúhonní hrdinovia. Majú mnoho negatívnych čŕt a ich hlavnou motiváciou sú peniaze. Väčšie dobro je pre nich cudzie slovo a za svojim cieľom idú mnohokrát aj nemorálnymi cestičkami. Partičke antihrdinov aj napriek tomu nie je problém fandiť a sympatie si získa. Preto je trochu škoda, že sa tu neurodil žiadny výrazný charakter v duchu, keď už nie Hana Sola, tak aspoň Star Lorda.

Vizuálne sa rovnako film vydaril. Architektúra trochu pripomína spomenuté Elysium. Pohybujeme sa tak v kontraste medzi rozpadnutými, špinavými interiérmi pri obyčajných ľuďoch a “vyvolení” obývajú mnohokrát honosné sídla. Inšpirácia sa takisto (ako už predtým mnohokrát) hľadala v Blade Runnerovi alebo Metropolise. Nejde tak o nič originálne, no spojením známych postupov sa podarilo vytvoriť celkom funkčný fikčný svet.

Pôvodnosť nepobral ani scenár. Všetko sme už videli a pohybujeme sa v zabehnutých koľajach. Ku cti tvorcov ale rozhodne slúži, že si svoje inšpiračné zdroje poctivo naštudovali. A aj keď sa im nemôžu rovnať, snaživo ich variujú. Platí to pre enviromentálnu zápletku, rovnako ako pre vedenie príbehu alebo formálne postupy. Kórejská poetika im ale dáva aspoň trochu vlastný punc originality. Režisér Sung-hee Jo (A Werewolf Boy, Phantom Detective) je pre mňa úplne neznámy, no pravdepodobne si z jeho filmografie niečo doženiem. Až na nejaké tie kotrmelce (o nich ešte bude reč) sa mu totiž darí poetiku vzorov preniesť aj do svojho prostredia. Najviac tak výsledok pripomína remake nejakého zabudnutého fláku z 80. rokov. Čo nemyslím v zlom.

V rámci podobných záležitostí nedostatok originality ani veľká miera naivity nevadí. Je skôr výhodou pri sledovaní a užívaní si jednotlivých atrakcií. A tých je aj napriek obmedzenému rozpočtu požehnane. Akcia, veľkolepé kulisy aj prázdnota vesmíru vyzerajú výborne a ilúziu iba zriedkakedy zničí nevydarené CGI. Cieľovkou sú teenageri a tak treba projekt aj vnímať. S očakávaním novej 2001 alebo Interstellaru ste na zlej adrese. Najsympatickejšie ale na celom projekte je evidentné srdce, ktoré sa z pľacu prelialo aj do diváckych obývačiek (a je ohromná škoda, že si na film nemôžeme zájsť do kina, kde by jeho epika vynikla ešte lepšie). Podobne vydarených žánroviek je ako šafránu a buďme vďačnú za každú z nich.

Space Sweepers / Čističi vesmíru sú vydarenou kompiláciou. Ak jej treba bez milosti niečo vytknúť, tak zbytočne prepálenú stopáž (asi takisto po vzore amerických blockbusterov) s nie úplne strhujúcim rozbehom a prehľadnosť akčných scén. Najmä pri tej otváracej je problém usledovať, kde sa vlastne nachádzame a kto s kým bojuje proti komu. Keď sa ale film trochu “uprace” nie je príliš veľa dôvodov si ho v rámci žánru neužiť. A rozhodne dokáže pobaviť viac, než niektoré tituly z Ameriky (Jupiter Ascending) alebo Európy (Valerian).

Možno až príliš žmúrim oči nad jednotlivými (nie úplne ideálnymi) časťami snímky, no bez problémov priznávam, že som si ju celkom užil. Tak trochu číselne prihodím a milovníci podobných vesmírnych dobrodružstiev, by si mali prísť na svoje. Aspoň v dobe momentálneho extrémneho sucha. Tvorcom sa totiž darí vyvolať radosť, ktorú sme pociťovali detskom veku pri kadejakých béčkach. Neboli úplne úžasné, no na chvíľku sme mali pocit, že ide o najlepšie filmy histórie. Stačilo k tomu trochu prvoplánovej zábavy, naivného posolstva, pekný vizuál a dostatok výbuchov. A to tento projekt spĺňa. Stačí si iba nasadiť detsky naivné okuliare a sledovať nimi dianie z mladíckej perspektívy.

Space Sweepers (Južná Kórea, 2021, 136 min.)
Réžia: Sung-hee Jo. Hrajú: Song Joong-Ki, Kim Tae-ri, Seon-kyu Jin, Hae-Jin Yoo, Richard Armitage, Ye-Rin Park, Mu-Yeol Kim, Ji-Yeol Oh, Hyang-gi Kim, Nas Brown ...