ZOMRIEŠ V DVADSIATICH

Keď sa Muzamil narodil, prorok nad ním vyslovil hrozivý ortieľ: Tento chlapec na svoje dvadsiate narodeniny zomrie! A tak hoci Muzamil žil, rástol a zdravo prosperoval úplne rovnako ako jeho rovesníci, každý deň jeho života bol len odpočítavaním času do nevyhnutnej smrti.

Celovečerný debut sudánskeho filmára Amjada Abua Alalu Zomrieš v dvadsiatich pozýva do sveta, kde sa islam mieša s animizmom, proroctvo má silu nespochybniteľného faktu, a kde spôsob svojho života neurčuje človek, ale tradícia a vyššia moc. Film zaujal na mnohých festivaloch (získal napríklad aj Cenu Luigiho De Laurentiisa pre najlepší hraný debut z Benátok) a povrávalo sa o ňom aj v súvislosti s Oscarmi, na ktoré ho Sudán vyslal ako svoju historicky prvú nomináciu.

Slovenskí diváci film teraz môžu vidieť napríklad aj v programe streamovacej služby HBO GO. Život v malej sudánskej dedinke na brehu Nílu je na prvý pohľad celkom jednoduchý a bezstarostný. Ľudia žijú svorne a mierumilovne, a hoci nemajú paláce ani nové mercedesy, nikomu tu v podstate k životu nič nechýba. Napokon, nepotrebujú toho veľa - zhýralosť a osobné ambície sa tu nenosia, najvyššími cnosťami sú pokora, zdržanlivosť a absolútna dôvera Alahovi a jeho prorokom. Keď teda boh rozhodne, že práve narodený Muzamil (Mustafa Shehata/Moatasem Rashed) musí zomrieť, nie je tu ani najmenší priestor pre pochyby.

Život nevinného chlapca je od počiatku spečatený nevábnym osudom. Matka (Islam Mubarak) sa na znak smútku zahalí do čiernej, ktorú už nikdy nezloží – oplakávať mŕtveho syna predsa môže už za jeho života. Otec ťarchu proroctva neunesie a utečie za otrockou lopotou kdesi v cudzine. No a samotný Muzamil prežíva zo dňa na deň s neoblomnou istotou, že jeho jediným zmyslom života je naplniť proroctvo o vlastnej smrti. Nemôže sa preto hrať s ostatnými deťmi, ktoré sa mu aj tak len vysmievajú, nechodí ani do miestnej školy, lebo čítať ani písať odsúdencovi na smrť na nič nebude. Jedinú nádej preň matka nachádza v službe šejkovi, ktorý ho vedie k prísnej čistote a dogmatickej viere.

Zdá sa, že Muzamil je so svojim osudom zmierený. Sú tu však tri dôležité osoby, ktoré v ňom predsa len zapália iskričku túžby po plnohodnotnom živote: imám, ktorý chlapca privedie aspoň k základnému vzdelaniu; krásna rovesníčka Naiema (Bonna Khalid), s ktorou si hneď padnú do oka; a miestny vydedenec Sulaiman (Mahmoud Elsarraj) žijúci podľa vlastných pravidiel. Dokáže sa Muzamil vymaniť z desivej kliatby? A ak áno, ktorú z týchto ciest si vyberie?

Film Zomrieš v dvadsiatich sa z nášho pohľadu odohráva ako v inom svete. Skôr, než skutočný príbeh chlapca z mäsa a kostí nám tak môže pripomínať akúsi báj či legendu. Nejde pritom len o zápletku bizarného proroctva, ktorá je, napokon, v určitých končinách sveta iste stále celkom realistická. K zľahka surreálnemu či chvíľami až rozprávkovému dojmu zo snímky dopomáhajú aj ďalšie faktory - napríklad, dokonale idealistické zobrazenie prostredia a komunity, v ktorej Muzamil vyrastá.

I keď je chlapec prekliaty, okrem niekoľkých zlomyseľností od rovesníkov sa stretáva najmä s pochopením a láskavosťou. Až snovo krásne pôsobí optikou francúzskeho kameramana Sébastiena Goepferta aj miestne prostredie – prosté hlinené domce, divoké brehy rieky a prašná ničota všade navôkol sa zlievajú do oku lahodiacej koláže okrovej, modrej, zelenej a bielej. Krásni sú aj miestni ľudia, ich odevy, šperky, hudba a tance, ktoré pred kamerou v plnej nádhere predvádzajú pri spoločenských aj náboženských rituáloch. Divák, ktorý od sudánskeho filmu čaká naturalistické zábery biedy, neporiadku a všadeprítomných dôsledkov krvavých vojen zrejme bude trochu v rozpakoch.

Zomrieš v dvadsiatich však nie je dokumentárnym filmom – a možno nie je, napokon, tak úplne ani príbehom samotného Muzamila. Amjad Abu Alala totiž do svojho debutu zašifroval predovšetkým veľký kus symboliky a podobenstva o osude celej svojej krajiny, ktorá sa, podobne ako hrdina filmu, dlhodobo zmieta medzi prekliatím náboženských dogiem, tyraniou diktátorských autorít a prebúdzajúcou sa túžbou po slobode, spravodlivosti aj umení.

Zomrieš v dvadsiatich je historicky prvým nominantom Sudánu na Oscary – a pre krajinu, v ktorej bol film po tri dekády autokracie len nedávno zvrhnutého Umara al-Bašíra nežiadúcim tabu, je to naozaj veľká vec. Film bol venovaný hrdinom revolúcie a jej odkaz je v príbehu mladého Muzamila celkom jasne čitateľný. Niet pochýb o tom, že práve tu tkvie najväčšia hĺbka, sila (a možno aj oscarový potenciál) snímky Zomrieš v dvadsiatich.

Nie je to však určite jediný dôvod, prečo si film pozrieť. Okrem už spomínanej vizuálnej estetiky sú to napríklad aj pútavé herecké výkony, ale tiež zaujímavé vedľajšie postavy – obzvlášť vyniká bonviván Sulaiman žijúci vo voľnom zväzku s miestnou speváčkou, ktorý Muzamilovi predstavuje klasiku svetového filmu v miniatúrnej premietacej sále ako symbolický pokušiteľ („Ako môže vyniknúť cnosť bez hriechu?!”).

Zomrieš v dvadsiatich je pomerne jemný a lyrický festivalový film, ktorý síce neprináša prvoplánové pobavenie či akciu, no svoju špecifickú tému a svojské prostredie dokáže celkom zrozumiteľne a pútavo „predať” aj ne-artovému divákovi. Zároveň je príjemným prísľubom, že o „znovuzrodenej” sudánskej kinematografii určite nepočujeme naposledy.

You Will Die at 20 (Sudán / Francúzsko / Egypt / Nemecko / Nórsko / Qatar, 2019, 103 min.)
Réžia: Amjad Abu Alala. Scenár: Amjad Abu Alala, Yousef Ibrahim. Hrajú: Islam Mubarak, Mustafa Shehata, Moatasem Rashed, Bonna Khalid, Talal Afifi, Mazin Ahmed, Hassan Ali ...