AGENTI CHAOSU

Začiatkom septembra vyšiel na Netflixe dokumentárny film Sociálna dilema, ktorý s pritiahnutými vlasmi ponímal o zhubnosti moderných technológií a najmä sociálnych sietí. Tieto platformy prinášajú do našich životov aj pozitíva, ale ako sa vraví, všetkého veľa škodí. O pár týždňov po dileme prinieslo HBO tému, v ktorej výsledok bol dosiahnutý práve skrz sociálne siete a zneužívaním modernej techniky. V dokumentárnej minisérii Agenti chaosu sa zhutnila iná dilema – ovplyvnenie výsledku amerických prezidentských volieb zo strany studeného rivala s horúcimi zbraňami, Putinovho Ruska.

Bez obalu sa dá napísať, že voľba obyvateľa Bieleho Domu bola v roku 2016 skrátka príliš...príliš. Osočovanie, verbálne a mediálne ataky, diskreditácia na oboch stranách a všeobecný chaos viedli k jednej z najkontroverznejších kampaní v histórii hlasovania. Republikánsky kandidát Donald Trump nakoniec porazil demokratku Hillary Clinton navzdory menšiemu počtu hlasov, čo samé o sebe je veľkou anomáliou „najlepšej demokracie sveta“.

Dokumentarista Alex Gibney (Armstrongova lož) prináša obsahovo nabitý pohľad na dianie pred, počas a aj po samotných voľbách. V dvoch častiach série rozoberá či malo Rusko naozaj prsty hlboko zaborené do americkej ofiny. Vopred treba podotknúť, že už len samotná premisa zaváňa konšpiračnou teóriou. Naozaj by Rusom takéto úsilie prešlo? Ide predsa o atak na jednu z najmocnejších demokracií sveta. Žeby tí Američania boli ozaj na tom až takto zle? Nuž, konšpirácie bokom, americká spoločnosť je natoľko polarizovaná, že to znie aj celkom reálne.

Nie že by som výrazne obhajoval obsahovú rovinu dokumentárnej minisérie. Na to by sa človek musel ozaj detailne orientovať v daných témach zahraničnej politiky, temných stránkach rozviedky a samozvaných výmenných obchodoch. Skrátka extrémne vysoká politika, na ktorú sa napríklad dianie u nás doma ani zďaleka nechytá, no jej cynickú podobu dobre zachytáva seriál House of Cards. Ale netreba si vravieť, že nás sa to netýka. Svetová politika je ako neslávne slávny zákon o padajúcom exkremente – keď sa niečo pohnojí hore, doplatia na to (hlavne) tí dole. A taktiež aj voľba prezidenta Boratovej US&A sa týka v podstate celého sveta, pretože dokáže určiť kurz spoločnosti ako takej.

Gibney prezentuje viacero postáv z domácej (americkej) alebo zahraničnej politickej sféry, popredných predstaviteľov FBI, novinárov či odborníkov na kybernetickú bezpečnosť. Na ich výpovediach stavia detailnú pavučinu operácie, slúžiacej k zdiskreditovaniu systému voľby a ovplyvnenie výberu najmä pomocou vplyvu na sociálnych sieťach. Základy siahajú až do roku 2013, neskôr je spomenutý ukrajinský Majdan a objaví sa aj Julian Assange, o ktorom režisér taktiež nakrútil film, paradoxne rovnako v roku 2013. Do toho #, meme a v podstate mnohé vtipné formy, na ktorých si denne ulietavame napríklad na Zomri. Tu to však nie je vtip.

Formálne ide o klasický priemer. Využívajú sa vo veľkom hovoriace hlavy, desiatky ton archívneho materiálu (správy, reportáže, zdroje zo sociálnych sietí) a sem-tam vhodná grafika, lomená niekde na polceste medzi ostrými rysmi s komunistickými farbami a pestro pohyblivým americkým pátosom. Dôležitejší je obsah a napriek takmer 4(!) hodinám čistého času drží Gibney pozornosť diváka.

Príbeh je vystavaný zrozumiteľne a postupné odhaľovanie jednotlivých udalostí sa dostane pod kožu. Prítomné je aj napätie a v niektorých scénach ide pocitovo o výjavy ako z bondovky alebo iného špionážneho filmu. Chce to však vnímavého diváka, ktorý má navyše aj záujem o podobnú tému. Dozviete sa aj o fungovaní rozviedky, štruktúre zahraničnej politiky so zameraním na vzťahy USA s Ruskom a nájde sa hacking a sociálne inžinierstvo pre začiatočníkov. Pozor ale na extrémne konšpiračné vkĺznutie do témy, nakoľko prvoradý je nadhľad a kritický prístup k látke.

A kto sú to vlastne tí „agenti chaosu“? V ponímaní filmu ide o viaceré osoby alebo zoskupenia, ktoré sa podieľajú na systematickom demontovaní suverenity a dôvery v štát, či už sa bavíme o ruských rozviedkach alebo osobnosti Assangeho, či dokonca samotnom Trumpovi. Môže to pôsobiť ako prvoplánové hanenie súčasného prezidenta, ale miera objektívne a hlavne odborne podávaných informácii prevažuje. Taký Netflix si do Trumpa kopol pri mnohých príležitostiach, no filmov či seriálov s podobnými témami je k dispozícii dostatočné množstvo (napríklad The Edge of Democracy) a na viacerých platformách. Agenti chaosu sú najmä ďalším kúskom do mozaiky obrazu o súčasnom stave svetovej demokracie.

Aktuálne je americká spoločnosť extrémne polarizovaná, čomu tento rok prispeli nielen nepokoje, ale aj pandémia Covid-19. Investigatívna dokumentárna séria Agenti chaosu vecne a presne vraví o situácii, kedy si údajne Američania nechali svoju legendárnu demokraciu pošliapať, pošpiniť a doslova ukradnúť. Stalo sa tak nástrojmi, ktoré v priestore internetu fungovali, len sa v tomto prípade výrazne znásobili.

Zažívame to denne aj u nás. Dezinformačná vojna je silná zbraň na lovenie veľkého počtu obyvateľov pre rôzne ciele. Alex Gibney demonštruje jej silu a skazu na jednom z dôležitých míľnikov súčasnej politicko-spoločenskej situácie. Snaží sa vniesť do chaosu spred štyroch rokov trochu svetla a zabrániť podobnému problému do budúcna. Alebo aspoň prinútiť divákov byť v prednej línii domobrany vlastnej suverenity a slobodného slova.

Agents of Chaos (USA, 2020, 239 min.)
Réžia: Javier Alberto Botero, Alex Gibney. Scenár: Alex Gibney, Michael J. Palmer