Flee / Utiecť je bolestivou výpoveďou, ktorá je pre mnohých krutou realitou

Záver roka prináša aj výročné zhrnutia uplynulého roku a v mnohých odborných, či menej odborných rebríčkoch sa umiestňuje aj tento animovaný dánsky dokument Flee/Utiecť. Režisér Jonas Poher Rasmussen v ňom v absolútnej anonymite spovedá svojho starého priateľa, ktorému dáva pre účely príbehu meno Amin. Ten ešte ako dieťa spoločne s rodinou utiekol z vojnou zmietaného Afganistanu. Dnes si Amin vybudoval úspešnú akademickú kariéru v Dánsku a pripravuje si zobrať si svojho dlhoročného priateľa. Vo svojom vnútri však ukrýva bolestivé tajomstvo, ktoré môže všetko, na čom roky pracoval nechať zmiznúť. Snímka je nominovaná na Zlatý Glóbus v kategórii Najlepší animovaný film, ocenený bol už na Britských nezávislých cenách, Festivale v Sundance aj na Európskych filmových cenách, kde ovládol kategóriu Najlepší dokument aj Najlepší animovaný film. Na portáli Metacritic má snímka hodnotenie 91 %. K nám by sa titul mohol dostať už 27. januára (v prípade otvorených kín).

The Guardian (100 %)

Flee/Utiecť je nesmierne humanistický a komplexný film, rozširuje príbeh, ktorý býva často zjednodušovaný. Rasmussen vytvoril milujúci, no nemilosrdný portrét svojho priateľa, odvážneho preživšieho, na ktorého príbeh snáď nikdy nezabudnete.

IndieWire (100 %)

Flee/Utiecť nie je prvým titulom s takýmto prístupom. Skvelý Vals Im Bashir/Valčík s Bašírom Ari Folmana aplikoval podobný prístup k vracajúcim sa spomienkam na vojnu s dôsledným zameraním sa na detail. V tom prípade Folman vytvoril sofistikovaný vojnový titul na základe výpovedí očitých svedkov. Flee/Utiecť mohlo byť pokojne nakrútené v tradičnejšom poňatí, ak by sa ale hlavný hrdina chcel a mohol ukázať pred kamerou. Rasmussen vymyslel inteligentný spôsob, ako zobraziť svoj subjekt, avšak za zachovania jeho kompletnej anonymity. Je to aktivizmus, terapia a skvelá kinematografia zároveň.

The Playlist (91 %)

Aj keď sme za posledné roky videli množstvo dokumentov a hraných filmov, ktoré dokázali v plnej miere preniesť na diváka vlastnú bolesť, v úchvatne animovanom rozprávačstve Flee/Utiecť je niečo, čo práve tento konkrétny prípad zvýrazňuje ako výnimočne pálčivý a humánny. 

Screen Rant (90 %)

To, vďaka čomu je Flee/Utiecť takým triumfom, sú momenty ľudskej lásky a komunity. Linka diaspóry a žiaľu za domovom je jasná, napriek tomu si však myslíme, že skutočným emocionálnym jadrom filmu je rodinná láska. Aminova hlavná životná motivácia je žiť svoj život tak, aby bol hodný obety svojej rodiny – útek z Afganistanu bol pre ňu mimoriadne náročný, no zároveň jediný spôsob, ako zabezpečiť bezpečnosť a predísť tomu, aby bol Amin alebo jeho brat vyslaný do boja, z ktorého by sa už nemusel vrátiť. Táto rodina však nechce len prežívať, chce žiť – Amin to v Dánsku cíti na každom kroku a všetky svoje príležitosti vníma ako povinnosť.

The Hollywood Reporter (90 %)

Rozhovory fungujú takmer ako terapia, nenájdete v nich nič didaktické, klinické alebo prehnane analytické. Namiesto toho prispievajú narácii svojou spontánnou čistotou založenou na empatickom spojení medzi filmárom a jeho subjektom. Emocionálne vyjadrovanie obrazov je podporené plačlivými strunami hudby Una Helmerssona. Koniec evokuje takmer Rohmerovské vnímanie prírody ako činiteľa, ktorý príbeh o úteku zmení na príbeh o láske, šanciach a akceptovaní brutálnej minulosti.

Vanity Fair (80 %)

Najzaujímavejším prvkom Flee/Utiecť nie sú animované sekvencie, ale Rasmussenove detailné a pozorné nahrávky Aminovho vyjadrovania. Napriek tomu, že plynule hovorí niekoľkými jazykmi, má tendenciu prerušovať svoju reč tichom. Dovolí svojmu hlasu stiahnuť sa zoči-voči konfrontácii. Isté množstvo informácií pred Rasmussenom zatajuje až do posledného možného momentu. Časom zistíme, ako ho práve tento spôsob rozprávania v minulosti chránil, až v jeho hlase začujeme spôsoby, akými Amina ohrozuje minulosť a súčasnosť. Môžeme byť nesmierne radi za to, že sa odhodlal vyrozprávať svoj príbeh dobrému priateľovi a že sme mohli byť pri tom.

Variety (80 %)

Ľudská tvár je zvyčajne najlepším detektorom lží, aký máme, no vo Flee/Utiecť nemáme ani to. Rasmussen kedysi pracoval v rádiu, aj preto tu supluje vizuál spôsobom, ktorý nám povoľuje nechať uzdu našej fantázii. Pre Amina sa proces rozprávania zdá terapeutický, pomáha mu spracovať pocit viny, hanby a strachu – teda všetko jazvové tkanivo, s ktorým sa nikdy nezmieril, nech už žil kdekoľvek.

Slant Magazine (63 %)

Aj keď s nami Amin zdieľal počas filmu veľmi veľa, v čase, keď sa na plátne objavia záverečné titulky si uvedomíme, že sme vlastne nikdy nevideli, kým v skutočnosti je. Ak sú oči oknom do duše, Flee/Utiecť necháva rolety na pol stiahnuté.