Last Night in Soho je vo filmografii Edgara Wrighta niečo úplne nové

Po niekoľkých presunutých premiérach konečne svetlo sveta uzrel aj nový očakávaný projekt britského režiséra a scenáristu Edgara Wrighta. Žánrovo rôznorodý film čerpá inšpiráciu najmä z britskej kinematografie 60. a 70. rokov, ktorú zbožňuje samotný autor, ale aj zo súčasných blockbusterov. V hlavných úlohách sa objavuje dvojica mladých herečiek – Thomasin Mckenzie a Anya-Taylor Joy ako Eloise a Sandy. Eloise je médium, posadnutá predstavou Londýna 60. rokov. Keď ju ale 60. roky prídu navštíviť, zistí, že realita má od jej predstáv veľmi ďaleko. Na portáli Metacritic má dielo zatiaľ hodnotenie 67 percent.

IndieWire (91 %)

Last Night in Soho je aj osviežujúcou zmenou pre režiséra a spoluscenáristu titulov Shaun of the Dead, Hot Fuzz/Jednotka príliš rýchleho nasadenia a Baby Driver. Vynechal svoj typický hyperaktívny strih a neústupný post-modernizmus – namiesto toho využíva plynulý pohyb a intenzívnu emóciu. Snímka nie je len iná ako Wrightova predchádzajúca filmografia, je to niečo úplne iné než všetko, čo ste videli predtým. OK, možno vám bude evokovať hodinový diel Doctora Who, ale Last Night in Soho je opojujúco odlišnou, šialenou kreáciou, ktorá bude vyčnievať z každej kategórie do ktorej ju vložíte.

ScreenDaily (90 %)

Wrightov film je o to silnejší, že ho prvýkrát vo väčšej miere vedú ženy. Okrem (odvtedy už zosnulej) Diany Rigg aj ďalšia hviezda 60tych rokov, Rita Tushingham vo vedľajšej role ako Eloisina ustarostená stará mama. Synøve Karlsen je príjemná ako študentka módy a aj ako klbko sebaľúbosti. Snímku ale vedie perfektne zladené duo Anya-Taylor Joy ako Sandy, ktorá si uvedomí, že jej snom o hviezdnej kariére nepomôžu muži, akých je v Soho milión a Thomasin McKenzie, ako krehká vidiecka myš, ktorá sa vďaka svojim schopnostiam média ocitne v prenasledovaní duchov zo Sadiinej minulosti. Zloduchom nie je osoba s krvou na rukách, ale mizogýnia, tak všadeprítomná v Soho 60. rokov ako škrobené obleky a kanálové potkany.

The Hollywood Reporter (90 %)

Wright je majster v zmenách rytmu a vizuálnych textúr - stimuluje tým vaše zmysly za hranice bežného stotožnenia sa s dejom. To potvrdil aj vo svojom nedávnom hudobnom dokumente o The Sparks Brothers. Last Night in Soho je nesmierne príjemný film, vyžívajúci sa v hre so žánrom, morfujúc fantasy o cestovaní v čase na temnú rozprávku a záhadu na horor plný nočných mor.

The Wrap (85 %)

Nevšímajte si zatuchnutý pach cesnaku, piva a cigaretového dymu: prakticky cítite ducha úžasných filmov o Londýne 60tych rokoch ako The Small World of Sammy Lee/ Hrdina malého sveta Kena Hughesa, Darling Johna Schlesingera a Repulsion/Hnus Romana Polanskeho. Je to ale pocta tomu, čo robí mestá tak príťažlivé a nebezpečné a v tom Wrightove filmy excelujú najviac – stávajú sa jednými z tých diel, ktoré zaistia, že mýty, špinavý ružový glamour, popudlivá romantika a slizké nočné Soho prežijú aby inšpirovali a mátali ďalšie generácie.

The Guardian (80 %)

Kalibrovaná nostalgia je najvýraznejším prvkom Last Night in Soho, vyšperkovaného príbehu o cestovaní v čase, ktorý vrhá svoju hrdinku do dávno zašlého Londýna, ktorý zrejme nikdy neexistoval mimo našej kolektívnej predstavivosti. Je to éra Dusty Springfield a Biby, skvelej hudby, cool módy. Britský režisér a scenárista Edgar Wright berie vrecko ingrediencií zo 60. rokov, pekne ich nalíči a roztancuje ich. Jeho film je skrz-naskrz bláznivý a až hlúpo príjemný.

Slash Film (75 %)

Last Night in Soho je vo výsledku to, čo dostanete ak vezmete anti-nostalgický magický realizmus Midnight in Paris/Polnoci v Paríži, zmiešate ho so ženskou psychodrámou Bergmanovej Persony a namočíte to do farebnej palety giallo hororu. Wright zvykne obrusovať konvencie žánru alebo štýlu v každom svojom filme, ničí ich a prevracia s bezhraničnou kreativitou a rozľahlou vedomosťou formy. V tomto prípade tlačí vlastné schopnosti do úzadia, a hybridizuje formáty, ponára sa hlbšie do tematického teritória viac než v akomkoľvek filme od čias Hot Fuzz/Jednotky rýchleho nasadenia. Je mimo svojej komfortnej zóny, ale stále vo svojom rozsahu. Last Night in Soho možno chýba trošku lesku a ligotu, ktoré režiséra vystrelili ku kultovému statusu, nepochybne je ale vzrušujúce sledovať Wrighta riskovať túto odbočku od svojich klasických postupov.

The Playlist (50 %)

Poznáte tie veci, ktoré sa dejú len vo filmoch a nikdy nie v reálnom živote? Wright tieto klišé nevyzdvihuje ale prehliada ich, výsledkom je, že film ostáva na povrchu oboch časových línii a nikdy sa nedostane pod kožu mesta, ktoré plánoval glorifikovať pre jeho špinavú históriu aj žiarivú budúcnosť. „Londýn môže byť pre niekoho priveľa", čo v istom momente spomenie asi každá jedna vedľajšia postava. Ale v Last Night in Soho to nestačí.

Variety (50 %)

Last Night in Soho je prekvapujúco sklamaním, o to viac, že bol vyrábaný s precíznou pozornosťou a presvedčením. Wrightova náklonnosť k béčkovým filmom, britský pop a atmosféra súčasného Londýna je všade vo filme, nie sú ale zaujímavé natoľko, aby boli do titulu vpísané – zaplavujú tak srdce príbehu len chabou nadprirodzenou krimi linkou.