Zomrel krstný otec afroamerickej kinematografie, režisér Melvin Van Peebles

Úctyhodného veku, 89 rokov, sa dožil režisér, často a mnohými považovaný za krstného otca modernej afroamerickej kinematografie. Melvin van Peebles tvoril najmä v 70. a 80. rokoch minulého storočia, jeho diela patria medzi klasiky blaxploitation žánru, jedného z najväčších inšpiračných a kreatívnych zdrojov veľkých režisérskych mien americkej kinematografie posledných rokov – Johna Singletona či Spikea Lee.

V roku 1970 nakrútil jeden zo svojich prvých úspechov – rasovú satiru s názvom Watermelon Man o bielom mužovi, ktorý jednej noci zistí, že je čierny. V tom čase sa dalo afroamerických režisérov zrátať na prstoch jednej ruky, titul tak bola úspešný najmä medzi černošskou komunitou. Možnosť stotožnenia sa s postavou vo filme, dovtedy tak často vyhradená len bielemu obyvateľstvu však vyvolala mimoriadny záujem o tieto snímky.

Vyvinul sa nový subžáner, ktorý si rýchlo ustanovil svoje cieľové publikum, ale aj tvorcov, dodávajúcich presne to, po čom bol dopyt. Van Peebles bol jedným z nich. Jeho zrejme najznámejším titulom je Sweet Sweetback's Baadasssss Song z roku 1971. V príbehu si zahral aj rolu zloducha, playboya bojujúceho s korupciou v prostredí bieleho estabilishmentu. Neskôr nakrútil ešte veľa filmov a ovplyvnil viaceré, dnes už ikonické tituly – povráva sa, že aj hrdina legendárneho seriálu Shaft by bol bez van Peeblesovej kinematografie biely. 

Režisér viedol mimoriadne zaujímavý život – narodil sa v 30. rokoch ako syn krajčíra, napriek tomu však v 50. rokoch vyštudoval univerzitu s titulom v literatúre. Slúžil vo vojne, snažil sa preraziť s krátkymi filmami, po počiatočnom neúspechu sa aj s rodinou presťahoval do Holandska, kde študoval s Holandským národným divadlom. Neskôr sa presťahoval do Paríža, kde začal písať knihy, živil sa ale aj ako maliar portrétov či lanovkár.

(zdroj: The Hollywood Reporter)