Art Film Fest predstaví vo svojom programe nové slovenské dokumenty

Domáca filmová tvorba preukazuje životaschopnosť aj v rokoch, počas ktorých je kinematografia ťažko skúšaná pandemickými obmedzeniami. V programovej sekcii Slovenská sezóna sa na 28. ročníku Medzinárodného filmového festivalu Art Film Fest v Košiciach predstaví 8 dokumentárnych filmov, viaceré z nich v premiérovom uvedení.

Biela na bielej, oceňovaná snímka režisérky Viery Čákanyovej, vznikla ako derivát počas nakrúcania dokumentárneho filmu FREM v Antarktíde, ten mal svoje predpremiérové uvedenie na MFF Cinematik v Piešťanoch. Jedna z našich najúspešnejších dokumentaristiek sa vo svojom diele zamýšľa nad absurditou ľudskej existencie v konfrontácii s prostredím ľadovej divočiny. Formou osobného videodenníka sa v tak extrémne hraničnej situácii, akou je nakrúcanie v antarktických lokáciách, obracia do svojho vnútra a uvažuje o smerovaní spoločnosti aj o možnom zániku civilizácie.

V celkom odlišnom klimatickom pásme a s celkom iným typom hraničnej situácie sa vyrovnáva hrdina filmu The Sailor. Dokumentárny portrét nakrútila režisérka Lucia Kašová pri karibskom ostrove v období blížiacej sa sezóny hurikánov. Tematizuje cenu slobody, ktorá aj za prispenia zdravej dávky sebectva na sklonku života prirodzene ústi do samoty. Námorník Paul z názvu filmu žil nespútane, opíjal sa, miloval a nikdy sa neusadil na pevnine. Dnes, keď má osemdesiat, je morský vlk chtiac-nechtiac prinútený zakotviť. Pri litri vodky denne uvažuje nad ubehnutým životom a blížiacou sa smrťou.

V júli 2018 na pražskom futbalovom štadióne vyvrcholil už XVI. všesokolský zlet, ktorý sa viaže k 100. výročiu vzniku 1. Československej republiky. Režisérka Mária Pinčíková vo  filme Na značky! prevedie divákov peripetiami príprav gigantického podujatia, ktoré v dejinách na istý čas nahradila známejšia Spartakiáda, no ktorého tradícia pokračuje od vzniku telovýchovnej organizácie Sokol až dodnes. Autorke sa darí s láskavým „formanovským“ zaujatím zachytiť aktivity organizátorov, ktorí sa počas sústredených príprav nevyhnú srdečným konfrontáciám, drobným šarvátkam a nedorozumeniam.

Z pražského štadióna sa vďaka dokumentárnej snímke To ta monarchia prenesie košické publikum na mape o čosi bližšie k domovu. Spišský Hrhov je východoslovenská obec, ktorá sa stala svetoznámou pre príkladný spôsob komunitného spolunažívania. A to najmä pod vedením excentricky zmýšľajúceho starostu, ktorý sa nebojí inovatívnych riešení. Režisérka Vladislava Sárkány si všíma jeho netypické a naozaj originálne prístupy a tematizuje vďaka nim otázky okolo integrácie a zapojenia marginalizovaných skupín do diania v obci tak, aby komunita fungovala rovnako ako dobre organizované včelstvo v medonosnom úli.

Situačný dokuportrét českého režiséra Jana Gogolu ml. vypovedá o komplikovanom osobnom vesmíre Joža Ráža – lídra historicky najpopulárnejšej „československej“ poprockovej kapely Elán. Ide o filmové stretnutie s kresťanským budhistom veriacim v komunizmus. Portrét vznikal desať rokov a je nakrúcaný na nečakaných miestach a v otvorených situáciách, ktoré zviditeľňujú súhvezdie Rážovho života: kakao a whisky, hudba a rodina, diktátorstvo a meditácia, okamžik a večnosť, Boh a ničota alebo napríklad dobro a zlo v podobe Šmolka a Gargamela. Kontroverznú osobnosť známeho hudobníka predstaví snímka s poetickým názvom Věčný Jožo aneb jak jsem potkal hvězdu.

Umeleckej sfére bývalého režimu venuje pozornosť viacero titulov programovej sekcie Slovenská sezóna. Jedným z nich je film Herec Ivan Palúch, venovaný výraznej osobnosti slovenského herectva. Palúch sa počas svojej medzinárodnej kariéry dotkol hviezd, ale po návrate do Československa doplatil na tvrdé normalizačné obmedzenia. Zakázali mu vycestovať, slobodne tvoriť a umelecky napredovať. Snímka, ktorú nakrútil jeho syn Martin Palúch, je mementom zrkadliacim úroveň umenia ohýbaného pod vládou nekompetentných predstaviteľov moci a vplyv ich zásahov na osud slobodne zmýšľajúceho jednotlivca.

Kreatívny dokument Komúna režiséra Jakuba Julényho je kolektívnym portrétom predstaviteľov voľného združenia Košičanov vyznávajúceho princípy undergroundu. Skupina sa v 70. rokoch minulého storočia sformovala okolo básnika, filozofa a mysliteľa Marcela Strýka. Režisér v súčasnosti odkrýva spomienkové pole skupiny a tematizuje myšlienkové pozadie jej predstaviteľov, ktorí sa stali outsidermi z vlastnej vôle, aby žili slobodne na okraji násilne normalizovanej spoločnosti. Nad minulosťou skupiny sa však dodnes vznáša podozrenie zo zrady. Dospejú po rokoch starí priatelia k zmiereniu?

Dokumentárna komédia Králi videa uvedená v premiére na MFF Cinematik v Piešťanoch ponúka kuriózne spomínanie tvorcov tzv. rýchlodabingu, vďaka ktorému sa v dobách socializmu šírili Československom západné filmy. Tuzemskí „králi videa“ často na kolene, v amatérskych podmienkach, za hranou zákona a na úkor osobného života šírili posolstvá ukryté v kultových dielach svetovej žánrovej kinematografie. Mnohí pritom zbohatli, mená iných sa nadobro stratili s úpadkom fenoménu VHS. Režisér Lukáš Bulava necháva vo svojom diele prehovoriť ich, ale aj tých, ktorí im na opačnej strane zákona behali v pätách.