Dvojka uvedie česko-slovenskú drámu o osudoch židovských hudobníkov

„Najneznesiteľnejšie je to ticho. Kedysi som ho mala tak rada.“
Agáta Schindlerová

Režisér a autor scenára filmu V tichu Zdeňek Jiráský, sa inšpiroval zápiskami klaviristky Agáty Schindlerovej a tému holokaustu, ktorá je v našich zemepisných šírkach stále vďačným materiálom, zobrazil v experimentálnom šate s dôrazným akcentom na hudobnú a vizuálnu zložku. Agáta Schindlerová, Karol Elbert, Alica Flachová- Pastorová, Arthur Chitz, Jozef Weis.

Významní umelci, ktorí v minulom storočí reálne žili a tvorbou sa zapísali do kultúrnych dejín Slovenska, no pre svoj židovský pôvod sa stali obeťami fašistických rasových čistiek. Holokaust stínal ľudí bez ohľadu na talent, vek, či postavenie. Niektorí z protagonistov obdobie vyhladzovania prežili a akoby posilnení rokmi bez hudby, vrátili sa k predošlej činnosti. Záver filmu obsahuje dopovedanie príbehov, jednotlivé osobnosti ani napriek hrôzam, ktoré na nich boli páchané, nezanevreli na svet. Režisér využil klasickú metódu: reálnu fotografiu umelca dopĺňa stručný text o tom, ako jeho osud pokračoval a skončil.

Využitím vnútorného monológu vťahuje do vnútra postáv, zhmotňuje ich prežívanie, predčítava „zápisky“ ich pamäte. Aj keď voice over netvorí s obrazom kontrapunkt, nie je popisný, prináša novú informáciu osobitého prežívania danej chvíle vybranou postavou, jej beznádej, strach, túžbu, často slúži na orientáciu v deji.

Obrazová estetika i atmosféra prvej tretiny filmu pripomína rannú éru kinematografie, filmy 30. rokov. Expozícia predstavuje jednotlivých protagonistov príbehu, ich zázemie, nesie sa v slnkom zaliatej, príjemnej atmosfére, obraz je mäkký, ladený do teplých tónov, ukazuje bezstarostnosť a šťastie, lásku, predstavuje umelcov pri ich najprirodzenejšej činnosti. Táto pasáž tvorí ostrý kontrast k nasledovným obrazom zo zajateckého koncentračného tábora, i k mĺkvemu a bolestnému návratu do reality po skončení vojny. Prečítajte si viac v našej recenzii.

Film uvedie Dvojka 28. marca o 22:47