Iné Vianoce? Vyskúšajte si dnes Predvianočnú nočnú moru

Tim Burton je režisér neustále čerpajúci z prepojenia  svojho štylizovaného sveta s našim reálnym. Autorov najznámejší animovaný film (paradoxne zrežírovaný Henrim Selickom) pevne stojí medzi jeho poslednými hranými snímkami a rannou tvorbou.

Zaujímavý pohľad do Burtonovej fantázie poskytuje knižka The Melancholy Death Of Oyster Boy & Other Stories (Rob Weisbach Books, USA, 1997). Burton tu formou krátkych básní rozpráva príbehy detí/kreatúr, ktoré nepatria do nášho sveta. V podstate každá z postáv trpí konfrontáciou s realitou a pôsobí aj ako Burtonove alter-ego. Téma outsiderstva sa u neho po prvýkrát objavila v krátkom animovanom filme Vincent (1982), ktorý predznamenal aj tému, či formálne spracovanie Predvianočnej nočnej mory.

Malý Vincent má svoj bohatý a temný vnútorný svet, stretáva sa s nepochopením okolia. Jeho vzorom je herec z low-budgetových hororov Vincent Price, ktorý je aj rozprávačom príbehu. Burton tu využíva kombináciu plôškovej a 3D animácie, bábky a predsúva to v goticko-expresionistickej výtvarnej štylizácii. Je to v podstate reakcia na jeho prácu v Disneyho štúdiách. Podobne ako viacerí významní animátori, aj Burton začínal pri fázovaní postavičiek, vďaka talentu sa mu podarilo presadiť menšie projekty, na ktorých sa autorsky podieľal. Nestretli sa však s výrazným pochopením v štúdiách – skončili v archíve. 

Čítajte celú recenziu TU