V kinách už nájdete najdôležitejší slovenský hraný film tohto roka

Píše sa rok 1980. Michal a Juraj sú študenti kňazského seminára v totalitnom Československu. Vedenie fakulty sa zo strachu pred zatvorením školy snaží formovať seminaristov do podoby vyhovujúcej režimu. Každý z mladých bohoslovcov sa musí rozhodnúť, či podľahne pokušeniu a zvolí si ľahšiu cestu kolaborácie, alebo cestu svedomia a dostane sa tak pod drobnohľad cirkevného odboru Štátnej bezpečnosti. Podrobnú recenziu filmu nájdete TU.

Historický kontext filmu Služobníci

Od nástupu komunistického režimu v roku 1948 prenasledovala tajná polícia kňazov, ktorí sa nechceli prispôsobiť novým po­ merom. Aby mal štát nad cirkvou kontrolu a mohol ju ovládať, vytvoril združenie Pacem in Terris, organizáciu kňazov kolaborujúcich s komunistickou mocou.

Pokiaľ niektorí kňazi vstúpili do Pacem in Terris pre výhody, ktoré táto organizácia ponúkala, iní sa pridali vo viere, že budú ochraňovať aspoň oklieštenú existenciu cirkvi, ktorá bola v neustálom ohrození.

V opozícii proti režimu bola tzv. podzemná cirkev, ktorá sa pokúšala o udržanie duchovnej čistoty. Tajne vysväcovala kňazov, pašovala zakázanú literatúru zo zahraničia, slúžila omše v súkromných bytoch. Vo svojej činnosti ostávala nezávislá od štátnych záležitostí a jej členovia boli prenasledovaní a väznení.

Príbeh filmu sa odohráva začiatkom osemdesiatych rokov minulé­ ho storočia. Po tridsiatich rokoch vládnutia komunistickej strany je spoločnosť v morálnom rozklade. Nikto si ale ešte neodvažuje ani len predstaviť, že tento režim sa jedného dňa skončí. 

Chceli sme rozprávať príbeh z obdobia komunistickej totality, ktorá sa zmocňovala ľudských charakterov plíživou manipuláciou aj pomocou prísľubu pohodlnejšieho života. Veľká časť spoločnosti predstierala súhlas s režimom, aby sa tak stala pre režim neviditeľná, a tým aj nezraniteľná. Ak ste neboli členom neviditeľnej masy, riskovali ste konflikt s mocou, ktorá vyvolávala existenčný strach a paranoju, aby ovládla slobodnú vôľu ľudí. V tom sa nám zdal príbeh zrozumiteľný aj pre dnešnú dobu, keď sú ľudia strašení politickými stranami, médiami, intelektuálmi, kazateľmi a podliehajú neistote a strachu.

Film rozpráva príbeh dospievania dvoch študentov z kňazského seminára, ktorí sú konfrontovaní s realitou komunistického režimu v Československu. Obaja si musia vybrať, či sa zaradia do zástupu neviditeľných a tak zradia svoje ideály, alebo sa vystavia konfrontácií s mocou.

Vždy niečomu slúžime, sme pod vplyvom viac či menej skrytých síl, či už politiky, náboženstva, blahobytu alebo chudoby, ktoré nás vedome alebo nevedome ovládajú, a občas nenápadne a pomaly menia naše hodnoty a postoje.

Príbeh sme sa rozhodli umiestniť do bohoslo­veckého seminára z niekoľkých dôvodov. V prvom rade, morálny konflikt dvoch hlavných postáv je omnoho intenzívnejší medzi mladými seminaristami, keďže etickosť správania je hlavnou témou kresťanstva.

Čiernobiela farebnosť filmu takisto podporuje univerzálnosť a nadčasovosť príbehu. Filmová konvencia filmov stvárňujúcich obdobie komunizmu v slovenskej a českej kinematografii obyčajne používa výrazné pastelových farieb. Rovnako sa historizujúci pocit buduje používaním dobových rekvizít a výrazných módnych doplnkov. To všetko v našom príbehu nenájdete, pretože väčšina filmu sa odohráva medzi múrmi seminára so študentami oblečenými do reverend, ktoré sa za posledné stáročia výrazne nezmenili. V týchto priestoroch seminaristi bojujú s pokušením už od pradávna. Po stáročia pokušenie menilo svoju podobu a obsah. V dobe, v ktorej sa príbeh odohráva, na seba vzalo podobu normalizácie. Diabol ale pracuje stále rovnako bez ohľadu na to aký spoločenský systém práve vládne. Pomaly rela­tivizuje a stiera hranicu medzi dobrom a zlom, zamlžuje, vnáša pochybnosti a nedôveru.

Architektúrou a prostrediami sme sa pokúšali vytvoriť emocionálny stav postáv. V Služobníkoch ich nehybnosť evokuje duševnú paralýzu, strach a pocit nedôvery, ktorá je hybnou silou rozprávania. Otázka, pred ktorou stoja nielen všetci seminaristi v príbehu, ale aj diváci filmu, znie jednoducho: podľahnem pokušeniu a vyberiem si cestu menšieho odporu? To, čo by malo v divákovi vyvolať pocit totality, je špecifické správanie postáv, a nie rekvizity