Ideálne obdobie na výnimočné diela svetového filmu. Vstúpte do Metropolisu

Fritz Lang vo svojom vrcholnom diele Metropolis predstavuje falošnú utopickú víziu sveta. Spoločnosť veľkomesta Metropolis je rozdelená na vládnucu a pracujúcu vrstvu. Robotníci žijú v Meste robotníkov hlboko pod povrchom Metropolisu, zatiaľ čo vládnuca trieda si užíva bezstarostný život. Na to, aby bol ich život bezproblémový, v podzemí ťažko pracujú tisíce bezmenných robotníkov. Vládca Metropolisu, Johhan Fredersen, však s týmto status quo nie je na sto percent spokojný. S pomocou vynálezcu Rotwanga stvorí umelú bytosť schopnú vykonávať prácu namiesto ľudí. Medzitým sa jeho syn Freder náhodne zoznámi s Máriou, jednou z robotníčok, a zamiluje sa do nej. Mária medzi pracujúcim ľudom káže o tolerancii, láske a trpezlivosti. To sa vládcovi Metropolisu nepáči, a preto sa rozhodne do podzemia namiesto Márie zoslať umelú bytosť s Máriinou podobou, aby medzi robotníkmi rozšírila neznášanlivosť a nenávisť.

Metropolis Fritza Langa je legendou. Spolu s Upírom Nosferatu Fridricha Wilhelma Murnaua a Wieneho Kabinetom doktora Caligariho tvorí vrcholné diela obdobia nemeckého expresionizmu. Obdobia mnohými považovaného za najplodnejšie vo filmovej histórii. Počas neho filmári experimentovali s výrazovými prostriedkami „nového umenia“, pričom vytvorili mnoho prvkov filmovej reči využívaných dodnes.

Langov film sa navyše stal základným kameňom novovznikajúceho žánru sci-fi a dodnes pôsobí ako zdroj inšpirácie pre filmy tohto druhu. Medzi snímky priamo či nepriamo ovplyvnené bezpochyby patrí Blade Runner i Piaty element (vzhľad mesta budúcnosti), A.I.: Umelá inteligencia (vytváranie robotov s ľudskou podobou), ale aj nedávne, nie veľmi vydarené, Equilibrium (vízia odosobnenej budúcnosti) a mnoho ďalších.

Metropolis ale nie je len čistou fikciou bez súvislostí s historickou realitou. Utopická spoločnosť v ňom predstavená je alegóriou industrializácie a urbanizácie prebiehajúcej v období jeho vzniku. Lang ukazuje beznádej bezmenných robotníkov vo filme ako paralelu k podobným životným podmienkam státisícov skutočných ľudí pracujúcich v továrňach. Na konci im však dáva nádej na lepší život. Tú predstavuje pochopenie zo strany vládnucej triedy, čo pôsobí naivne a idealisticky. Prečítajte si viac o filme Metropolis v našom článku z roku 2005.