Projekcia filmu Zem spieva s hudobným sprievodom na festivale Viva Musica!

V piatok 4. augusta o 20.00 hod. sa vo Veľkom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu v sprievode symfonického orchestra pod taktovkou Martina Leginusa uskutoční projekcia filmu Karla Plicku Zem spieva z roku 1933. Tento lyrický dokumentárny film o ľudových zvykoch, hrách, obradoch, tancoch a slávnostiach v čase od skorej jari do neskorej jesene na Slovensku v 30. rokoch minulého storočia je unikátnym obrazom národných tradícií.

Rozhovor Petra Konečného s dirigentom Martinom Leginusom TU

Fotograf, kameraman, režisér a zároveň etnograf a národopisec Karel Plicka začínal ako filmár Matice slovenskej v roku 1926, film Zem spieva nakrútil ako svoj tretí celovečerný film. Jeho autorským zámerom bolo „poeticky zaznamenať výber z reality dedinského života, jeho prirodzený cyklus, každoročný kolobeh života: obdobie od vítania jari cez letnú žatvu až po jesenné vinobranie,“ hovorí Rastislav Steranka, riaditeľ Národného kinematografického centra Slovenského filmového ústavu (SFÚ). Materiál, ktorý sa stal základom pre vznik filmu, zozbieral vďaka priamej podpore vtedajšieho prezidenta republiky T. G. Masaryka. „Keďže Matica slovenská nebola schopná dostatočne podporovať filmovú tvorbu, Plicka hľadal partnera, ktorý by dokončenie filmu zabezpečil. V roku 1932 zaujal tento projekt Ladislava Koldu, jedného z vedúcich pracovníkov pražského Lloyd-filmu, ktorý Plickovi poskytol potrebné zázemie na jeho finalizáciu,“ pokračuje Steranka.

Režisérom, kameramanom a scenáristom filmu je Karel Plicka, strihač filmu Alexander Hackenschmied sa neskôr stal aj dramaturgom filmu. „Po zhliadnutí zozbieraného materiálu obaja dospeli k potrebe nakrútiť dodatočný materiál, ktorý by dodal filmu dramatickosť. A tak napokon film ako čipku popretkávali zábermi detských hier, dievčenských tancov, vynášania Moreny a sušenia ľanu. Niekedy v tomto období boli nakrútené aj úvodné zábery Prahy, ktoré neskôr, v roku 1939, z politických dôvodov nahradili zábermi z Bratislavy,“ vysvetľuje Steranka. Hoci film vznikol šesť rokov po nástupe zvukového filmu, využíva postupy nemého filmu s medzititulkami, ktoré napísal básnik Ján Smrek. Pre Karla Plicku bol film Zem spieva životným dielom, zobraziť mal „život ľudu na dedine a jeho posvätný vzťah k prírode,“ ako na otázku, čo chce filmom povedať, odpovedal Plicka. „Má byť dôkazom čarovne čistého prejavujúceho sa života, ktorý je prostý a pritom veľký. A film ukazuje svet, v ktorom sa zdravé a vzácne dedičstvo otcov zachovalo v niektorých oblastiach akoby zázrakom až po naše dni.“

Film sa po premiére stretol v domácom prostredí s pozitívnou odozvou u odbornej verejnosti, médiá mu venovali na svoju dobu mimoriadnu pozornosť. V zahraničí jeho kvality ocenili na druhom ročníku festivalu Biennale v roku 1934, kde získal Pohár mesta Benátok za najlepšiu réžiu. Stal sa jedným zo zásadných diel v histórii kinematografie, o čom svedčí aj fakt, že Museum of Modern Art v New Yorku vlastní jednu jeho kópiu ako súčasť študijných projekcií z dejín kinematografie. „Toto dielo je najvýraznejšou Plickovou filmárskou prácou a druhým zvukovým filmom. Oproti predchádzajúcim Plickovým titulom obsahuje Zem spieva estetizujúci, autorsky aktívne štylizujúci prvok nielen v kameramanskej zložke. Vďaka strihu Alexandra Hackenschmieda a hudbe Františka Škvora využíva aj emocionálne hodnoty ostatných prvkov filmového výrazu. Plicka celok diela podriadil dômyselnej režijnej koncepcii,“ píše v publikácii z edičného oddelenia Slovenského filmového ústavu od autorskej dvojice Macek – Paštéková Dejiny slovenskej kinematografie 1896 – 1969 filmový historik Václav Macek. Na festivale Viva Musica! sa premietne rekonštruovaná verzia filmu z roku 1983, ktorá bola zdigitalizovaná Slovenským filmovým ústavom.