Keď ešte nakrúcal filmy v rodnom Sovietskom zväze, Andrej Končalovskij si vždy dal záležať na čo najvernejšom zobrazení života tzv. „obyčajných ľudí“. V tejto snímkeurobil ďalší krok k autentickosti kombináciou dokumentaristického štýlu kamery s improvizovaným naratívom a použitím nehercov, ktorí stvárňujú samých seba.Film zobrazuje život v bohom zabudnutej ruskej dedinke. Jediným spôsobom, ako sa z nej dá dostať na pevninu, je preplaviť sa cez jazero na loďke a jej jediným spojeníms okolitým svetom je miestny poštár. Napriek moderným technológiám a neďalekému kozmodromu tu miestni ľudia žijú rovnako ako ich predkovia v ére neolitu. Nie je tu žiadna vláda, žiadne sociálne služby a žiadna práca. Poštárov zabehaný spôsobživota sa naruší, keď jeho milovaná žena utečie do mesta a niekto mu z člna ukradne príručný motor, takže viac nemôže doručovať poštu. Rozhodne sa tiež odísť do mesta, no onedlho sa z neznámeho dôvodu vráti. Scenár je postavený na príbehochskutočných postáv a proces obsadzovania úloh trval viac ako rok.
