Sector.sk
Kinema.sk
Onlinehry.sk
Plnehry.sk
Funny.sk
Pikosky.sk
Rozpravky.sk
Prihlásiť sa
RSS
Kino recenzia > Sloboda
Roma
Climax
Napszállta
Lizzie

SLOBODA

Kríza stredného veku v ženskom podaní? Nie, reč nie je o menopauze. Nie vždy, keď sa žena začne správať iracionálne, sú za tým hormóny. Platí to zrejme aj pre hlavnú hrdinku nemecko-slovenského...
Kríza stredného veku v ženskom podaní? Nie, reč nie je o menopauze. Nie vždy, keď sa žena začne správať iracionálne, sú za tým hormóny. Platí to zrejme aj pre hlavnú hrdinku nemecko-slovenského...

Kríza stredného veku v ženskom podaní? Nie, reč nie je o menopauze. Nie vždy, keď sa žena začne správať iracionálne, sú za tým hormóny. Platí to zrejme aj pre hlavnú hrdinku nemecko-slovenského filmu Sloboda Noru, ktorá jedného pekného dňa opustí svoj domov, kariéru, manžela aj dve deti, a nikto netuší prečo...

Nemka Nora je čerstvá štyridsiatnička, ktorá má všetko, čomu sa ľudovo hovorí „úspech“ – kariéru právničky, úspešného manžela, krásny byt a dve zdravé deti. Napriek tomu ju nestretneme pri nedeľnom rodinnom obede, ani na školskej besiedke - zoznamujeme sa s ňou, keď sa celkom sama bezcieľne potuluje po upršanej Viedni, stovky kilometrov od svojej rodiny, ktorá ani nevie, či vôbec žije. Po nevydarenom flirte s drzým rakúskym mladíkom sa Nora rozhodne ísť od domova ešte ďalej, niekam, kde môže od vlastnej identity skutočne utiecť – do Bratislavy. Osamelé turné po miestnych pamiatkach Nore odhalí skryté krásy (dnes už zbúranej) autobusovej stanice Nivy, Námestia 1. Mája a napokon aj hradu Devín, kde stretáva erotickú tanečnicu Etelu. Sympatická blondínka ju v nasledujúcich dňoch zoznámi so svojim priateľom Tamásom, s borovičkou, diskotékami aj petržalskými panelákmi. Je to pre Noru nový začiatok, alebo len ďalšia zo zastávok na ceste do neznáma?

Nemecký režisér Jan Speckenbach na seba upozornil ešte ako študent, keď sa jeho krátkometrážne filmy Včera v raji a Škovránkovia dostali nie len do programu MFF Cannes, ale druhý z nich získal aj nomináciu na študentského Oscara. Prejsť od úspešných kraťasov k úspešným celovečerným filmom však občas býva cesta kľukatá a tŕnitá – silný námet, s ktorým si filmár doteraz možno vystačil, je odrazu málo. A to je vlastne aj to najvýstižnejšie, čo sa dá povedať o druhom kinofilme Jana Speckenbacha Sloboda (Freiheit), ktorý nás, slovenských divákov, bude zaujímať najmä kvôli slovenskej koprodukcii pod taktovkou Petra Badača.

Silných námetov je vo filme pri tom hneď niekoľko – vydali by, hádam, aj na tri krátke filmy. Na priestore 103 minút by to však už chcelo témy aj hlbšie rozvinúť, zaujať k nim nejaký postoj a popostrčiť jednotlivých aktérov aspoň o pár metrov vpred po pomyselnom dejovom oblúku. Vo filme Sloboda sa však viac-menej stále pozeráme len na tú istú východiskovú situáciu, akurát pri tom trošku pootáčame hlavou a rozširujeme tak uhol vlastného náhľadu.

Film pracuje s obľúbeným princípom dopovedania východiskovej pointy, ktorá sa chronologicky odohráva na začiatku deja, až na konci. Vzniká tak priestor pre určité tajomstvo a prekvapenie, ale aj očakávanie, že záver dá aj najbanálnejším okamihom predchádzajúceho deja odrazu hlbší zmysel - a filmu tú správnu údernosť. Je to presne ten spôsob členenia deja, ktorý vás donúti o filme premýšľať ešte dlho po jeho skončení. Po dopozeraní snímky Sloboda si však uvedomíte, že vás tento dovetok vlastne o nič nové neobohatil. Motiváciu Nory pre odchod z domu ste iste vytušili aj sami už oveľa skôr a žiadne prekvapenie sa teda na konci nekoná. Napokon, autor ju celkom otvorene priznáva už v názve filmu. Norine tápanie ale ani v prítomnom čase nedospeje k žiadnej katarzii či vyvrcholeniu. Zľahka surrealistický záver nám síce o ďalších krokoch hrdinky čo-to napovedá, s ohľadom na prakticky neexistujúci vývoj deja by sa však rovnako dobre dal napojiť už na druhú či tretiu scénu.

Téma ako taká je pri tom vysoko sľubná a otvára nekonečné možnosti. Napokon, kto z nás si niekedy v skryte duše neulieta k oslobodzujúcej utópii úteku zo zlatej klietky vlastného života? Speckenbach nám však o tom, čo by nasledovalo, prezradí len žalostne málo. Pomerne nevyužitou devízou filmu tak ostáva aj jeho herecká hviezda Johanna Wokalek, ktorú si môžete pamätať z horolezeckej drámy Nordwand (2008) alebo krimi trileru Baader Meinhof Komplex (2008). Jej charizmu a talent však predsa len film nezaprie a slovenskí herci Andrea Szabová či Ondrej Kovaľ to popri nej majú pomerne ťažké, obzvlášť s krkolomne reprodukovanými anglickými frázami, do ktorých ich scenár tlačí.

Zaujímavý – ba hádam aj zaujímavejší – je dej, ktorý sa zatiaľ odohráva v Nemecku, kde sa Norin manžel Philip (Hans-Jochen Wagner), zatiaľ čo jeho žena prežíva v Bratislave návrat do puberty, pokúša udržať rodinu „nad vodou“. Pubertálna dcéra štrajkuje, situáciu ešte vyhrotí, keď otca nachytá s kamarátkou svojej pohrešovanej matky. O čosi mladšieho syna zase nemá kto sprevádzať na školskom športovom dni. Do toho všetkého „karma“ zľahka arogantnému právnikovi Philipovi prihrá nevďačný prípad mladíka, ktorý takmer na smrť ubil čierneho prisťahovalca.

Pri sledovaní týchto zaujímavých peripetií si asi budete priať, aby sa film radšej sústredil práve na toto a Noru v Bratislave ponechal jej osudu. Napokon však aj nemecká línia ostane len sľubným, ale nedopovedaným námetom. Miesto toho diváka scenár zavádza zbytočnými epizódkami o šialených slovenských dôchodkyniach či samoúčelnou nahotou. Škoda.


Freiheit (Nemecko/Slovensko, 2017, 100 min.)
Réžia: Jan Speckenbach. Scenár: Andreas Deinert, Jan Speckenbach. Hrajú: Johanna Wokalek, Hans-Jochen Wagner, Georg Arms, Ricky Watson, Andrea Szabová, Ondrej Koval...

2018-03-2525.3.2018 | Hana Lippová




login facebok
Fotogaléria k článku
Dráma
103 min
Nemecko Slovensko
2018
22.3. 2018
3.8. 2017
5 z 10
Mám v zbierke
0 z 10
5 z 10


Kinema na Facebooku
Kinema na Facebooku
Práve v kinách
Práve v kinách
Prichádza do kín
Prichádza do kín
Anketa
Anketa
Vaše názory
Vaše názory
FantomasMan | MEG: Hrozba z hlbín
Tento film je lepšie B. Ale neľutujem.Hodnotenie 5/10. >
Bystrikova | Prekliate dedičstvo
Toto bola jednym slovom katastrofa. Od obsadenia, cez dej ako aj samotne prevedenie. Urcite neodporucam a tento film si ... >
Súhlasím s autorom, škoda len že “Screenslaver” mal až príliš pravdivé myšlienky a preto som nechcel aby ho porazili >