7.0

Filmová recenzia

Pápež František je presne ten film, ktorý dokáže našim mamkám a babkám, že v kinách nejdú len tie americké strieľačky, bezduché rozprávky a všetci tí komiksáči. Je solídne natočený, aby sa na plátne nestratil a neskončil na Veľkú noc v biblickom pásme TV filmov. Má vlastné čaro vďaka jazykovej stope (španielčina, taliančina atď.), ktorú raz zahluší dabing, tak by ste mali film vidieť v kine. Pokiaľ chcete vedieť niečo o pápežovi Františkovi, jeho detstve, 60 rokov života a preferujete skôr filmovú naráciu ako iba dokument.

Klasické rozprávanie podľa jednotlivých riadkov životopisu sa úplne konať nebude. Štartujeme v roku 2013 potulkami jednej ženy a jej dcérky po Buenos Aires – idú na autobusovu tour po stopách pápeža namiesto do zoo a kučeravá dáma sa snaží ešte v ten deň dopísať akúsi kapitolu. Netrvá dlho a zistíme, že nás čaká nelineárna story, kde budeme skákať krížom-krážom v živote ženy (jej pôvod posúdite neskôr) a samotného otca Jorgeho.

Je to osvedčený trik, resp. jeden z niekoľkých, aké sa dajú použiť. CV štýl, sympatický rozprávač alebo práve iná osoba, cez ktorú môžeme nahliadať na život titulnej osoby cez sériu dialógov alebo akoby pomocou kamery zavesenej na pleci. Pápež František na začiatku neprezradí pôvod či dôvody konania dámy, čím si prvú štvrtinu šetrí na neskoršiu vlnu tajomstiev a núka patričný bonus, že sami sme zvedaví, kto a ako sa môže dostať takto blízko k Františkovi.

Výhoda ženskej postavy (až po polovici vôbec zistíte jej meno) je, že najprv zistíme jej povolanie, až potom čosi zo života. A obrovské plus za to, že je síce neveriaca, ale František ju nechce silou-mocou-kázňou presvedčiť, aby sa zmenila. Je to zaujímavý element a jeden z viacerých, ktoré sa objavujú v deji, aby začali ukazovať to najdôležitejšie – charakter súčasného pápeža.

V kombinácii s charizmatickým výkonom Daria Grandinettiho ide o najväčšiu devízu. Sledujeme jeho myšlienky v malých civilných epizódkach ako stretnutie s bývalým zverencom v ranných hodinách, na káve či lete naprieč oceánom alebo pri príprave pokrmu pre jeho blízkych. Samozrejme je tu pár omší a kúsky kázní, no film ich nechce nútene servírovať – naopak, lepšie vyznieva v prostrediach slumu, ulíc, svadieb či počas interview. Nepotrebuje byť iba vo Vatikáne, kostole či kaplnkách. Práve vďaka tomu pochopíte, prečo je jeho nátura taká prirodzená ako ste doteraz videli v novinách či článkoch alebo že ako prepája niečo nadnesené, čo sa často cirkvi prisudzuje a svetské.

Súčasťou scén sú aj jeho názory na vieru, správanie ľudí a neraz aj hraničných situácií. A ešte lepšie vyznejú jeho pokušenia naprieč dekádami – napríklad opakované spytovanie či nechať ženy bokom (hoci neskutočne krásne a očarujúce) v prospech seminára, či si nedať maté alebo koláčik a pod. Film však otca Jorgeho neheroizuje, ukazuje nám ho v dobrom svetle – a možno ľahšie pochopíte, prečo vzbudil odlišné sympatie u veriacich, resp. ho majú radšej ako biskupi v zatuchnutých kuticiach.

Navyše máloktorý film vám ponúkne aj pútavú sondu až do dvoch konkláve, prácu žurnalistov na jeho pozadí – a ešte menej z nich dokáže vyburcovať tento zriedkavý jav do podoby filmového finále, čo nie je zbytočne nadnesené, ale výborne vyznie ako vyústenie celistvej 60-ročnej cesty svojho hrdinu.

Niektorým divákom môže akurát prekážať neustále skákanie a neraz aj dvojité flashbacky. Občas nie je ľahké udržať pozornosť, takže sledujte medzititulky s miestami i číslami, lebo hoci neraz vám trkne, koľký rok sa píše a že padre asi nemá ešte veľa rokov, inokedy sa môžete o pár seknúť a to by bola škoda. Práve to preskakovanie môže vadiť niektorým menej skúseným divákom zvyknutým priamo odčítavať dej a odškrtávať si lineárne udalosti.

Osobne kvitujem voľbu odlišnej narácie; hoci je trošičku menej prehľadná, kinozážitku len prospeje. Vďaka absencii pátosu, výbornému hereckému výkonu a skokom v dekádach je Pápež František dobrý zážitok. Rozhodne ukáže silu viery vernejšie ako nedávna Chatrč. Aj zodpovie nejednu otázku.

Francisco: El Padre Jorge (Argentína / Španielsko / Taliansko, 2015, 104 min.)
Réžia: Beda Docampo Feijóo. Hrajú: Darío Grandinetti, Silvia Abascal, Anabella Agostini ...

autor Michal Korec 30.4.2017

Kinema

7.0

Metascore

Diváci

Ohodnotiť