5.0

Filmová recenzia

Tí, čo okúsili na vlastnej koži vojnové konflikty, z ktorých vychádzajú príbehy najznámejších filmov režisérky Jasmily Žbanić (Grbavica, Na ceste) vraj o snímky, ktoré by donekonečna jatrili ich rany, už nestoja. „Prečo radšej nenakrútite nejakú komédiu?,“ mali filmárke zo Sarajeva navrhovať, ako povedala v jednom z rozhovorov.

A tak jednu komédiu naozaj nakrútila. Volá sa Ostrov lásky a s vážnymi témami, ktoré sa objavovali v jej doterajšej tvorbe, nemá naozaj zhola nič spoločného. Aj tak sa jej však podarilo poštvať si ním proti sebe určitú (konzervatívnu) časť svojich krajanov. Je totiž o lesbickej, bisexuálnej a voľnej láske.

Hoci často hovoríme o nejakej špecifickej balkánskej náture, Sarajevčan Grebo by nám svojim správaním mal byť pomerne blízky a čitateľný. Na romantickej dovolenke na jednom z malebných chorvátskych ostrovov, kam vzal svoju tehotnú francúzsku manželku Liliane, sa na všetky strany zaháňa svojim „all inclusive“ náramkom, nič mu nie je dosť dobré a „európske“. Až kým neuvidí krásnu rumunskú animátorku Floru, do ktorej sa okamžite zapozerá.

Keď potom pri večernom karaoke v hotelovom bare baví hostí svojou precítenou verziou kultovej odrhovačky Wind of Change, ešte netuší, že vietor čoskoro zaveje poriadne zmeny aj do jeho vlastného života. Ako sa totiž ukáže, nie je jediným, komu sa z ryšavej Flory zakrútila hlava. V skutočnosti je to totiž bývalá milenka jeho manželky, zvodný tieň z jej pikantnej minulosti, o ktorej Grebo dosiaľ nemal ani tušenie.

Sledovať Ostrov lásky je ako listovať v pestrofarebnom komikse plnom viac aj menej roztomilých nezmyslov. Nemôžete ho brať vážne a už vôbec pri ňom nespomínajte na Žbanićovej predchádzajúce filmy. Tentoraz sa máte skrátka len baviť. Dialógy a postavy nezaprú, že sa za scenárom ukrýva skúsená a kvalitná filmárka. Je však, samozrejme, len na vašom vkuse a nálade, či vám bočné postavičky, ako napríklad filozofujúci cassanova v podaní Franca Nera či chápavý animátor, čo má vždy po ruke jointa, prídu zábavne uletené, alebo otravne gýčové.

Rovnako rozporuplne sa diváci budú iste pozerať aj na hudobné vsuvky, ktoré z filmu robia takmer muzikál. Film sa síce odohráva v súčasnosti, no má tak trochu retro čaro, čo rozhodne nie je na zahodenie – sexuálny obsah, ktorý by miestami mohol pôsobiť až primitívne, vďaka tomu dostáva slušivú patinu.

Samotný dej však, žiaľ, vyzerá, ako by ho niekto vymyslel večer nad dvoma pohárikmi rakije a ráno s ním zamieril rovno na pľac pred kamery. Keď vyprchá počiatočná zvedavosť odhalením, čo vlastne medzi Liliane a Florou je, už vás vo filme zrejme nič neprekvapí.

Náhodne poskladané scénky síce dokážu zväčša pobaviť, no z hľadiska deja sú len takým bezvýznamným prešľapovaním na mieste. Napokon neodbytne mieria k až surrealisticky naivnému happy endu, na ktorom ale predsa len poteší aspoň vyjavenie ústrednej myšlienky tohto letného úletu – láska je láska a so slobodou sa rozhodne nevylučuje. Ideálne k baleniu kufrov na vašu tohtoročnú letnú dovolenku...

Prečítajte si rozhovor s režisérkou TU.

Otok ljubavi (Bosna a Hercegovina, Chorvátsko, Nemecko, Švajčiarsko, 2014, 90 min.)
Réžia: Jasmila Žbanić. Scenár: Jasmila Žbanić. Hrajú: Franco Nero, Ariane Labed, Leon Lučev, Ada Condeescu, Branka Petric

autor Hana Lippová 12.6.2015

Kinema

5.0

Metascore

Diváci

Ohodnotiť