LÁSKA NA KARÍ

To, že film vyšiel z produkčnej dielne Dream Works (Steven Spielberg) mnohé vopred napovedá a definuje celkovú estetiku i nadnesene príkry tón rozprávania, s ktorým tvorcovia filmu nedokázali striedmo naložiť. Je pravdepodobné, že divák odíde z kina prejedený ako zo zariadení rýchleho občerstvenia, uvedomujúc si, že tento delikátny zážitok bol jedným veľkým ružovým podvodom.

Láske na karí sa nedarí napĺňať očakávania ani v intenciách žánru ľúbostnej komédie, ktorá síce dovoľuje istú dávku naivnej hyperbolizácie i nadnesený tón, no je ťažšie stotožniť sa s povrchne vykreslenými a pomerne plochými charaktermi (najmä Margueritte), ktorým nie je možné uveriť emócie a navyše ich motivácie, ani dejové zvraty v ničom neprekvapia.

Autori sa snažia vyjadriť k stále aktuálnemu globálnemu problému, akým je stret rôznych kultúr sprevádzaný šovinizmom a xenofóbiou. Využili tak kontrastnú vzorku dvoch etník. Indi, ako najstarší národ so špecifickou kultúrou, ktorej znaky sú celosvetovo dobre známe, sú charakterizovaní ako mierni „barbari“ v opozícii k „uhladeným“ Francúzom s vyhradeným vkusom, celosvetovo uznávanou gastronómiou a elegantnými spôsobmi. No Francúzi sú najmä silnými nacionalistami, čo v príbehu poslúžilo ako „nabitá zbraň“, ktorá zákonite vystrelí (je na škodu, že sa tak udeje v prvoplánovom kontexte národných osláv a polopatistickom recitály francúzskej hymny Marseillaisa).

Kontrastný svet, v ktorom postavy jestvujú nie je čierno biely, no prerod postáv je zjednodušený, prvoplánový a preto predvídateľný, záujem o zauzľovanie a následné vyústenie príbehu upadá. Láska na karí pracuje s najhrubším klišé nie len v presladenom obrazovom prevedení (malebné mestečko ponúka krásne exteriéry, neodolateľné jedlá, samozrejmosťou sú sympatickí herci...), ale najmä v príbehu, ktorý nie je v ničom invenčný.

Film zhutňuje tisíckrát videné a počuté a to všetko halí do okukaného (indicko-francúzskeho) „exotického“ šatu, čo z neho robí priemernú americkú komédiu, avšak bez požadovaného humoru a je na mieste konštatovanie, že jediné čo mu chýba je striedmosť a občasné klepnutie si po prstoch, pretože na rafinované kombinovanie chutí a vôní treba nie len odvahu, ale i šiesty zmysel, ktorý pomôže tvorcovi vycítiť, že jeden ohňostroj a jedna „vydarená“ láska sú v jednom filme absolútne postačujúce a ich duplicita je len na škodu...


The Hundred-Foot Journey (USA, 2014, 122 min.)
Réžia: Lasse Hallström. Hrajú: Helen Mirren, Charlotte Le Bon, Rohan Chand, Manish Dayal