8.0

Filmová recenzia

Český režisér Petr Václav sa vracia k rómskej problematike. Autenticky, nekompromisne, zručne. Od jeho Mariana uplynulo neuveriteľných 18 rokov, no Rómovia ponúkajú na filmové spracovanie studnicu spoločenskej diskriminácie stále. Zrežírovaním vlastného scenára k Ceste ven (2014) Václav ponúka brilantný sociálny obraz menšiny bolestne potláčanej bielou majoritou.

Komornému príbehu špinavých kutlochov, gýčových príbytkov a všade hroziacej drobnej kriminality kraľuje silná ženská osobnosť v podobe mladej matky Žanety (Klaudia Dudová). Je pre ňu takmer nemožné nájsť si hocaké zamestnanie, keďže všade od nej pýtajú prax, ktorú nemala ako získať, pretože sa Rómka všetkým javí ako nedôveryhodný zamestnanec. Podobne je na tom jej partner David (David Ištok), s ktorým má dcérku Sárinku.

Nezamestnanosť, vyhrážky, pôžičky, špekulácie sú na dennom poriadku, situáciou trpí i Žanetina sestra Kukačka. Odmieta chodiť do školy a ako väčšina tínedžerov sa radšej pred svetom uzatvára ťukaním do mobilu a počúvaním hudby.

V ústredí Žanetinho príbehu Cesty ven figurujú výlučne neherci. O to viac postavám veríme, chápeme opatrnú neprofesionálnu dikciu aj oplzlé výrazy. Ich charaktery Václav výborne autenticky podchytáva a v príbehu vnímavo rozvádza. Scény sa odohrávajú v odpudzujúcom prostredí – keď nie obytnom, tak spoločensky dostatočne asociálnom. V každej postave ale tlie plamienok ľudskosti a akcent dohnania ich počínania neprajníckym spoločenským okolím. O „biely“ protipól sa postarali najmä útočné protirómske demonštrácie dokumentujúce už trocha obohrano nenávisť voči najprepieranejším a ťažko akceptovateľným priestupkom – rómsku lenivosť, výtržníctvo, krádeže a príživníctvo vďaka dávkam. Tieto masové zábery si Václav trocha lacno vybral ako ukážku väčšinovej zloby, zvyšok problematiky rieši výsostne komorným spôsobom – životnými ranami i drobnými záchvevmi radosti v Žanetinom príbehu.

Jej cesta prechádza z panelákovej ako-tak usporiadanej domácnosti cez pretĺkanie sa v schátralom otcovom príbytku a napokon dostáva s dcérkou hnusnú ubytovňovú cimru. Silná túžba vyhrať neľútostný boj so zvyškom sveta ňou neúprosne kmáše, východisko nevidí ani v ľahkom nabalení sa vďaka susedkinmu plánu olúpiť jej zazobaného sexuálneho klienta.

V Ceste ven sa opatrne prízvukujú obmedzené možnosti Rómov etablovať sa v spoločnosti. Tým, že sa s podobnou témou potýkalo už dostatok hraných či dokumentárnych snímok, divák nevdojak inklinuje k názoru, že sa tu opäť ľútostivo a až príliš chápavo zobrazuje táto večne sporná otázka.

Petr Václav prekvapuje čistou dokumentáciou a hoci sa neubránime pocitu, že zasa pretriasa uhučané, neprispôsobivé, prechľastané či prefetované rómske etnikum, ku ktorému sme si postupom času vybudovali akúsi empatickú imúnnosť, autor veľmi korektne vedie Žanetinu „cestu von“. Perfektné herecké výkony výborne sedia v surovo načrtnutom prostredí a celý film nešetrí invazívnou výbojnosťou, pričom jej tichú tendenčnosť bohato prebíja dobrý scenár s priehrštím bojaschopnej živelnosti, zármutku i čírej lásky.

Cesta ven (ČR, 2014, 103 min.)
Réžia: Petr Václav. Scenár: Petr Václav. Hrajú: Klaudia Dudová, David Ištok, Natália Hlaváčová, Mária Ferencová-Zajacová, Milan Cifra