Predpovede o konci sveta sa so začínajúcim rokom 2012 čoraz viac zosobňujú v umeleckom folklóre. Efektné reakcie Hollywoodu na fascinovanosť mayským kalendárom striedajú komornejšie a sugestívnejšie diela. Minuloročné kusy ako Melanchólia alebo Strom života nepochybne inšpirovali aj najnovší, Dokonalý zmysel, ktorý vznikol v britsko-dánsko-švédskej koprodukcii. Pôvodne pomenovaný ako "Posledné slová", film natočil škótsky režisér David Mackenzie, ktorý ho zasadil do temných glasgowských ulíc, studených prístavov, pochmúrneho bytu a jednej reštauračnej kuchyne.
Prezentuje v ňom príbeh komplikovaného vzťahu, ktorého jednotlivé fázy ovplyvňuje hrozba neznámej epidémie. Choroba sa spočiatku javí ako masová psychóza sprevádzaná nekontrolovateľnými stresovými reakciami a neskôr jeden po druhom okráda obete o ich biologické zmysly. Epidemiologička Susan (Eva Green) sleduje stúpajúcu paniku v jednotlivých kútoch sveta a náhodne sa zoznamuje s idealistickým kuchárom Michaelom (Ewan McGregor). Obaja nosia v sebe potlačené spomienky, spoločné súžitie im pomáha sa vyrovnať jednak sami so sebou, ale aj s rastúcim chaosom. Obsahuje so sebou všetky úskalia od bubnujúcej vášne až po nerozhodnosť a deštruktívnu nenávisť. Ostávajú spolu lebo nechcú umrieť sami?
Nasleduje spoiler!
Dôvod epidémie ostáva na konci filmu nevysvetlený, ale pre filozofiu filmu zostáva nepodstatný. Je vari epidémia spojená s akousi duševnou bolesťou, ktorú majú všetci ľudia spoločnú? "Chcel som tému zobraziť európskou formou," objasnil režisér a medzi svoje inšpirácie priznal napríklad aj Godardov Alphaville z roku 1965. Intímny príbeh na "veľkej škále" rozohráva strhujúco, napriek tomu, že sa nevyhýba citovému vydieraniu a otravnému pátosu. Hlas herečky Evy Green vo viacerých úsekoch deja oboznamuje diváka s udalosťami mimo Škótska (na záberoch sa mimochodom mihne aj Kim Čong-il), pričom sú doplnené o mravoučné komentáre, ktoré si dánsky scenárista mohol skutočne odpustiť. Nestačilo nechať jednotlivé životné posolstvá (ekológia je samozrejme prítomná) nevypovedané a o to silnejšie? Musia tieto pasáže obsahovať ničnehovoriace pseudopoetické zábery ŕ la Strom života?
Tvorcovia polopatistickým prístupom trochu podkopávajú nádhernú prácu kameramana, sychravú, osamelú atmosféru prostredia, citlivú hudbu Maxa Richtera a zviditeľňujú tým nie vždy presvedčivé herectvo oboch hlavných predstaviteľov. Treba zároveň uznať, nie je ľahké zahrať plynulé prechody zo šialenstva do túžby a pokusu vyrovnať sa so stratou sluchu. Na druhej strane zaujímavo pôsobí niekoľko absurdno-originálnych nápadov, napríklad koncert pre hluchých, alebo reštauračný kritik, ktorý stratil chuť.
Film má svoje neprehliadnuteľné negatíva a nelogickosti (žena spiaca v obrovských náušniciach s dokonalým make-upom) s príliš násilnou hipísackou filozofiou, ale v konečnom dôsledku intenzívne vťahuje diváka do príbehu. V porovnaní s americkou romantikou a apokalyptickým žánrom ide o dielo nežné, sympatické a podnecujúce.
Ako by povedal Dr. Rieux z Camus-ovej novely Mor, ktorá má s filmom niekoľko podobných čŕt: "Je viac vecí, ktoré na človeku treba obdivovať, než tých, kvôli ktorým ho zavrhnúť." Dokonalý zmysel a jeho režisér Mackenzie si obdiv a pozornosť určite zaslúžia, keď za nič iné, tak aspoň snahu...
Perfect Sense (V. Británia, 2011, 92 min.)
Réžia: David Mackenzie. Scenár: Kim Fupz Aakeson. Kamera: Giles Nuttgens. Strih: Jake Roberts . Hudba: Max Richter. Hrajú: wan McGregor, Eva Green, Connie Nielsen, Stephen Dillane, Ewen Bremner, Denis Lawson
