8.0

Filmová recenzia

„Hřebejk pridal do svojej filmografie nový, vážny a spoločensky dôležitý tón,“ napísali sme v závere hodnotenia jeho desiateho celovečerného hraného filmu Kawasakiho ruža (2009), v ktorom konfrontoval súčasníkov s neblahou nedávnou minulosťou a jej vplyvom na životy ľudí i vzťahy medzi nimi. Podobná konfrontácia, aj keď v privátnejšej rovine, sa odohráva aj v jeho jedenástom filme Nevinnosť (2011), desiatom spoločnom projekte režiséra so scenáristom Petrom Jarchovským.
Inšpiráciou pre scenáristu nebola žiadna zo známych českých káuz, napríklad Bohumila Kulínského či Pavla Opočenského, ale prípad jeho známeho, trénera modernej gymnastiky, obvineného zo sexuálneho zneužívania mladistvých.

TEXT OBSAHUJE SPOILERY

Použitie reálnych, v českej verejnosti dostatočne známych prípadov by Jarchovského do značnej miery obmedzovalo, zatiaľ čo teraz mohol povoliť uzdy svojej fantázie bez ohľadu na realitu. V centre príbehu je rodinný lekársky klan Walterovcov, vedený vekom síce nespôsobilým, ale stále rešpektovaným patriarchom v podaní Luďka Munzara, ktorý sa vrátil na filmové plátno po takmer štvrťstoročí. (Naposledy hral roku 1987 v Mágovi, Vláčilovom filme o veľkom českom básnikovi Karlovi Hynkovi Máchovi a osudoch jeho najznámejšej básnickej skladby Máj.) Život troch generácií v pohodlnej vile s krásnou záhradou (filmárom ju požičala režisérka Věra Chytilová) sa zdá bezproblémový, plný tolerancie a porozumenia, kým Walterovho zaťa, úspešného ortopéda a rehabilitačného lekára Tomáša Kotvu (v civilnom podaní Ondřeja Vetchého) neobviní štrnásťročná pacientka zo sexuálneho pomeru, čo je katalyzátor vzájomných vzťahov v rodine. Nepríjemnú kauzu vyšetruje bývalý Walterov zať Láďa (výrazný Hynek Čermák, herecký objav tohto filmu), ktorý svoje poznatky z vyštudovanej psychológie úspešne uplatňuje aj v kriminalistike. Keďže dr. Kotva je vo vyšetrovacej väzbe a nemôže aktívne zasahovať do deja, do popredia sa dostáva práve Láďa so svojím komplikovaným vzťahom k rodine Walterovcov. K manželke Milade (Zita Morávková) zrejme ešte stále cíti niečo, čo sa mu nepodarilo za pätnásť rokov odlúčenia prekonať, tým skôr, že majú spoločného, mentálne postihnutého syna Dana (hrá ho po prekonaní obrny handicapovaný neherec Daniel Czeizel), s ktorým sa pravidelne stretáva. S Tomášom, ktorý mu odvábil manželku, boli priatelia od detstva. Teraz má príležitosť pomstiť sa mu, no on skôr váha, či sa má vyšetrovania vôbec ujať. Vedie ho úspešne, napriek tomu, že údajne poškodená Olinka (pôvabná červenovláska Anna Linhartová, akoby mladšia obdoba Ane Geislerovej) je silnou a na svoj vek neobyčajne prefíkanou súperkou. Napokon ju usvedčí z klamstva obyčajná gynekologická prehliadka. (Keby prišla skôr, bolo by po vyšetrovaní, i po filme...)

Vyriešením kriminálneho prípadu by sa mohol film skončiť, ale ďalšie udalosti ukážu, že zbavenie viny bolo pre Tomáša Kotvu Pyrrhovým víťazstvom. O slovo sa začne nástojčivo hlásiť jeho minulosť a morálne zlyhanie, ktoré malo zostať navždy pochované pod nánosom milosrdného času. Do popredia vystupuje druhá Walterova dcéra Lída, najväčšie otcovo sklamanie. Nedokončila štúdium medicíny, ktoré je v tejto rodine priam dedenou povinnosťou, a živí sa ako klaun, navštevujúci nemocnice a sociálne zariadenia. Rozveseľovanie chorých detí a mentálne postihnutých dospelých chápe ako pokánie za spáchané hriechy. (Nepokladám za náhodu, že sa vo filme vyskytuje slovo pokánie, čo je aj názov románu britského spisovateľa Iana McEwana a rovnomenného filmu režiséra Joea Wrighta s podobnou tematikou nespravodlivého obvinenia zo sexuálneho zločinu, ktoré zničí životy všetkých zúčastnených.) Lídu hrá Aňa Geislerová, ktorá sa už v Občianskom preukaze začala vymaňovať zo škatuľky osudových žien, kam ju režiséri tak radi zaraďujú. Stvárňuje ju ako na jednej strane uzavretú, vnútorne zranenú bytosť, ktorú nešťastná dlhoročná láska doženie nielen na pokraj šialenstva, ale aj k neodvolateľne tragickému riešeniu, a na druhej strane ako rodinu stmeľujúcu, vždy ústretovú a na akúkoľvek obeť ochotnú mladú ženu, ktorá za svoje činy nežiada (ani nedostáva) žiadnu protihodnotu. Geislerovej výkon (je popri Vladimírovi Holanovi aj autorkou použitých básní) a Čermákova interpretácia zložitej postavy vyšetrovateľa Láďu vyčnievajú aj z herecky vyrovnaného, dobre zohraného a kvalitného hereckého ansámblu. Napokon, výborný casting, kombinujúci hviezdy s neopozeranými tvárami, a ich efektívne vedenie patria medzi stabilné prednosti režiséra Jana Hřebejka, ako ich prezentoval v doterajších jedenástich filmov – od snímky Šakalí léta z roku 1993 cez filmy Pelíšky, Musíme si pomáhať, Pupendo, Horem pádem, Kráska v nesnázích, Medvídek, U mě dobrý, Nestyda a Kawasakiho ruža až po súčasnú Nevinnosť.

Popri vynikajúcich hereckých výkonoch a suverénnom režijnom vedení je treťou veľkou prednosťou nového Hřebejkovho filmu práca kameramana Martina Šáchu, ktorý na svoje kvality upozornil už v predchádzajúcom režisérovom diele. Kým v prvých dvoch tretinách, ktoré zapĺňa vyšetrovanie údajného trestného činu zneužitia dievčiny „pod zákonom“, obdivujeme najmä jej dynamiku a sústredenosť na rýchle, no plynulé striedanie rozohraných situácií, v poslednej tretine, keď sa dielo s kriminálnymi prvkami mení na psychodrámu s nefilmovo dlhým monológom, sa digitálna kamera vyšantí predovšetkým pri záberoch prírody, ktoré sú odrazom duševného stavu Lídy. Chladné pohľady na jazero s opustenými chatami priam evokujú scény zo severských filmov, ktorých hrdinovia prechádzajú podobnými bezútešnými obdobiami. Napokon, rozklad rodiny, ktorá na prvý pohľad vyzerá idylicky a ktorú zničí odhalené rodinné tajomstvo, určite nejednému divákovi pripomenie slávnu Rodinnú oslavu Thomasa Vintenberga.

Film Nevinnosť zdobí motto „Lásky sa nikdy nezbavíš“, no skôr ako o lásku v najrozličnejších podobách ide v ňom o nelásku. Možno nazvať pohŕdanie, ktoré cíti starý Walter k svojej dcére – „Gašparkovi“ rodičovskou láskou? Je manželskou láskou zaslepenosť, s akou Milada prehliada jasné signály o únikoch svojho partnera? Je prvou láskou posadnutosť, s akou Olinka – česká Lolita prenasleduje dr. Kotvu? Je osudovou láskou závislosť, z ktorej sa roky nevie vymaniť denne ponižovaná Lída? Je mileneckou láskou bezohľadná vášeň, s akou sa Tomáš správa k Líde? Je súrodeneckou láskou nevrlá ľahostajnosť, s akou sa obracia k svojmu nevlastnému bratovi teenagerka Tereza? Pre koľkých by bolo vykúpením zbaviť sa (bez následkov) takejto lásky!

Možno výstižnejšie by bolo motto o božích mlynoch, ktoré melú pomaly, ale iste. Lída sa za svoj hriech potrestá sama, Tomáš, ktorý unikol spravodlivosti pri previnení sa v minulosti, bude pykať za čin, ktorý nespáchal. Záverečný titulok filmu je mnohoznačný: KONIEC NEVINNOSTI. Nikto nie je nevinný, vari len handicapovaný Dan, ktorý sa však z deja dávno vytratil. A ešte choré deti s holými hlávkami po chemoterapii a mentálne postihnutí obyvatelia sociálnych zariadení, žijúci vo svojich vlastných, realite vzdialených svetoch. Ich častý výskyt bez konfrontácie so životom zdravých ľudí však neprináša nové poznanie, a tak ho možno považovať skôr za ornament, ktorý má ešte umocniť už aj tak silný emocionálny účinok diela, podobne ako hudba mladej ostravskej speváčky Vladivojny La Chia, ktorej originálny spev akoby tlmočil základný motív hlavných ženských hrdiniek. V závere je to Olinka, píšuca Tomášovi do väzenia a sľubujúca verné čakanie na jeho návrat, čo akoby spochybňovalo výsledky vyšetrovania a vnášalo do divákovej istoty nové pochybnosti. Nuž, Jarchovský s Hřebejkom tvorili vždy rafinovaný a hravý tandem...

Text bol prevzatý z portálu filmpress.sk

Nevinnosť (Nevinnost, ČR 2011)
Réžia: Jan Hřebejk. Námet: Petr Jarchovský, Jan Hřebejk. Scenár: Petr Jarchovský, básne Aňa Geislerová a Vladimír Holan. Kamera: Martin Šácha. Strih: Vladimír Barák. Hudba a piesne: Vladivojna La Chia. Hrajú: Ondřej Vetchý, Aňa Geislerová, Zita Morávková, Hynek Čermák, Anna Linhartová, Alena Mihulová, Rebeka Lizlerová, Miroslav Hanuš, Luděk Munzar, Daniel Czeizel