Sector.sk
Kinema.sk
Onlinehry.sk
Plnehry.sk
Funny.sk
Pikosky.sk
Rozpravky.sk
Prihlásiť sa
RSS
Kino recenzia > Útek do divočiny
Mary Poppins Returns
Zimna wojna
The Girl in the Spiders Web
Robin Hood

ÚTEK DO DIVOČINY

Hoci je Útek do divočiny trochu „chlapským“ filmom, môže osloviť aj nežnú časť publika. Nesnaží sa byť prehnane výlučný vlastnými (neskromnými)...
Hoci je Útek do divočiny trochu „chlapským“ filmom, môže osloviť aj nežnú časť publika. Nesnaží sa byť prehnane výlučný vlastnými (neskromnými)...

Chris McCandless (Emile Hirsch) vykročil v živote dobrým smerom. Aspoň to tak vyzerá po úspešnom absolvovaní štúdia na univerzite. Rodičia sa doma hádajú, no Chris má očividne dobrý vzťah so sestrou Carine (Jena Malone), takže sa to dá voľajako zvládnuť. Na účte v banke navyše odpočíva utešená sumička. Všetko je vlastne „v pohode“. Čo teda viedlo tohto mladíka k zásadnému rozhodnutiu všetko opustiť a vydať sa na cestu?

Seana Penna motivácia Chrisovho morálneho gesta prakticky vôbec nezaujíma. V úvode je síce naznačená, no iba vo veľmi nejasných kontúrach, ako neurčitá zmes mladíkovho snenia (do značnej miery ovplyvneného Londonom, Tolstým a ďalšími obľúbenými literátmi) a rodinnej nepohody. V podstate aj Chrisovo zázemie spoznávame akosi útržkovito v pár scénach. Penn sa sústreďuje predovšetkým na motív cesty a postupne ho vetví na viacerých úrovniach. V prvom rade je to fyzické putovanie v krajine. Ako zaznie vo filme, väčšina ciest vedie na západ. Chris vyráža na svoju výpravu z Atlanty (štát Georgia na juhovýchode USA) a spočiatku sa aj on vydáva týmto smerom, jeho snom je však Aljaška. Kým pre Sala Paradisea z Kerouacovho románu Na ceste bolo „zasľúbenou zemou“ západné pobrežie so sebe vlastnou slobodou, pre Chrisa je ňou krajina hore. Doslovne (sever), aj v prenesenom význame.

                               

Na druhej strane je na mieste pripomenúť aj podobnosť s Paradiseom: obaja hrdinovia na svojej ceste stretávajú rôzne postavy, v istom zmysle reprezentujúce Ameriku daného obdobia (nech už si pod tým predstavíme čokoľvek). U Penna je napríklad príznačné, že práve dvojica starnúcich hipíkov Jan a Rainey chápe Chrisa akosi inak než ostatní. (Generácia beatnikov sa prejavila výraznejšie už na prelome 50. a 60. rokov, Na ceste vyšlo prvý raz v roku 1957, no práve myšlienky a „filozofia“ tohto literárneho hnutia našli ohlas v hnutí hippies v 60. rokoch.) Nepotrebujú poznať jeho dôvody, pretože sú spriaznení vnútorne (pocitom, keď chcete), aj oni sú svojím spôsobom pútnici.

Chrisova cesta je hneď viacnásobne komentovaná. V tomto ohľade vystupujú do popredia štyri hlavné zdroje: komentár Chrisovej sestry (voiceover), Chrisove monológy, jeho záznamy (sledujeme ich v obraze) a nápisy na obraze (zastupujúce listy či pohľadnice). Veľa informácií nám tvorcovia komunikujú prostredníctvom jazyka, verbálne či graficky. Jazyk sa však postupne presúva z postu výrazového prostriedku na pozíciu jednej z hlavných tém Pennovho filmu. Dá sa povedať, že tento posun je jednou z metaforických rovín motívu cesty hore. Chris za sebou môže zanechať všetko (začínajúcu kariéru, rodinu, peniaze, inštitúcie, spoločnosť...), no aj keď sa ocitne sám uprostred divočiny, predsa len tu je puto, ktoré preťať nedokáže: jazyk. 

Útek do divočiny je štruktúrovaný do štyroch kapitol pomenovaných Birth, Adolescence, Manhood a Gaining of Wisdom. Už v nich sa zrkadlí zvláštna koncepcia: nejde tu iba o časový sled vývoja jedinca, ako by mohli naznačovať názvy prvých dvoch kapitol (Narodenie, Dospievanie), ale k tejto línií je vďaka ostatným dvom titulom pridaný ďalší rozmer. Anglické slovo Manhood sa dá preložiť ako dospelosť, zrelosť, ale znamená aj mužnosť (v tomto výklade dimenzia času prakticky celkom chýba) no a Nadobudnutie múdrosti už celkom jasne signalizuje sémantický prechod. Penn nerozpráva príbeh Chrisovej cesty cez USA lineárne a v jednotlivých častiach strieda viacero časových rovín, no predsa len sa naprieč nimi tiahne ucelená línia s jasne vytýčeným cieľom: Chrisov pohyb smerujúci na územie mimo jazyka. Ten je chápaný ako posledná inštancia spoločnosti, stojaca medzi jedincom a novým spôsobom vnímania, a opustiť územie ňou vytýčené je veľmi náročné.

Pri takomto uhle pohľadu je zdanlivé nadužívanie slov vo filme, či už vo fonetickej, alebo grafickej podobe, celkom jasne (a, dodajme, primerane) motivované. Prítomnosť viacnásobného komentára sa dá spätne vnímať ako vhodné pozadie, na ktorom necháva Penn vyniknúť ústredný motív. To však neznamená, že by bol obraz degradovaný na úroveň ilustrácie slov. Vizuálny štýl Úteku do divočiny je celkom nápaditý. Kamera sníma postavy (najmä Chrisa) z rôznych uhlov: raz ich „zatlačí“ do zeme, uzavrie v priestore záberu miernym nadhľadom, inokedy, naopak, celkom otvorí ich okolie podhľadom až k nebeskému horizontu. Statické zábery z žeriavov, lietadiel a jazdy kamery sú kombinované s roztraseným snímaním z ruky či „monumentálnymi“ 360° panorámami. Keďže sa nakrúcalo na rôznych lokáciách Spojených štátov, niektoré obrázky Erica Gautiera sa „kochajú“ v prírodných krásach krajiny. 

Dôležitú úlohu tu zohráva aj hudba. Na soundtracku sa podieľal Eddie Vedder, frontman kapely Pearl Jam. Vedder prispel niekoľkými pesničkami s melódiami a textami dotvárajúcimi celkovú atmosféru filmu. Možno pre zaujímavosť spomeniem, že Pearl Jam reprezentovali na začiatku 90. rokov (teda v čase, keď sa odohráva Chrisov príbeh) populárnu odnož alternatívneho rocku, nazývanú grunge (v angličtine sa niekedy označuje aj Seattle Sound, teda Zvuk Seattlu, keďže veľa kapiel hrajúcich tento štýl, vrátane Pearl Jam, pochádzalo z okolia tohto mesta).

Do hlavnej úlohy Penn obsadil Emila Hirscha, režiséra údajne zaujal v Legendách z Dogtownu. Úvahy o tom, že Hirsch by mohol byť Pennovým hereckým nástupcom však nechám bokom. Mladík zvláda svoj part presvedčivo, bez výrazných zaváhaní. Jeho herectvo je predovšetkým fyzické, a to aj v scénach, kde sa dôraz kladie na tvár. Film je v podstate jeho one-man show, väčšina ostatných odohrá iba jednu či dve scény. 

Hoci je Útek do divočiny trochu „chlapským“ filmom, môže osloviť aj nežnú časť publika. Nesnaží sa byť prehnane výlučný vlastnými (neskromnými) umeleckými ambíciami, ani za každú cenu nepodlieza latku „väčšinového vkusu“. Možno osloví, možno si v ňom nájdete podnety na premýšľanie a možno dokonca vzbudí vo vás chuť vidieť ho znovu. Je to také malé šikovné dielko vyzretého filmára, za ktoré sa nikto nemusí hanbiť. Ani tvorcovia, ani diváci. A v naštartovanej blokbasterovej sezóne môže byť veľmi príjemným neblokbasterovým osviežením...


Into the Wild (USA, 2007, 148 min.)
Réžia: Sean Penn. Námet: Jon Krakauer – rovnomenná kniha. Scenár: Sean Penn. Kamera: Eric Gautier. Hudba: Michael Brook, Kaki King. Hrajú: Emile Hirsch, Marcia Gay Harden, William Hurt, Jena Malone, Catherine Keener, Vince Vaughn, Hal Holbrook

2008-06-1919.6.2008 | Michal Michalovič




login facebok
Fotogaléria k článku
Dobrodružný/Dráma
140 min
USA
2007
19.6. 2008
21.9. 2007
8 z 10
Mám v zbierke
0 z 10
7 z 10


Súvisiace články
Súvisiace články
Kinema na Facebooku
Kinema na Facebooku
Prichádza do kín
Prichádza do kín
Anketa
Anketa
Vaše názory
Vaše názory
EugeneAssow | Beowulf
Óâŕćŕĺěűĺ ďîëüçîâŕňĺëč, ó ęîăî ĺńňü äĺňč îöĺíčňĺ äĺňńęčé ęŕíŕë î ęóęîëęĺ áëîăĺđřĺ č ĺĺ äđóçü˙ő, çâĺđóřęŕő č ôĺ˙ő, ń âîëř... >
Cital som vela recenzii vela prispevkou od ludi o tom ako sa dobre bavila na tomto v kine. Nic proti ale to sme sa mali ... >
Maroš | Teória tigra
Divím sa, že sa tu nachádza jediný príspevok. Po dlhej dobe príde ozajstný film tak som čakal som x reakcií, samozrejme... >
1/10kde sme sa to dostali.. >