Sector.sk
Kinema.sk
Onlinehry.sk
Plnehry.sk
Funny.sk
Pikosky.sk
Rozpravky.sk
Prihlásiť sa
RSS
Kino recenzia > Udalosť
Untitled Deadpool Sequel
Hostiles
The Post
I, Tonya

UDALOSŤ

Čo všetko treba na to, aby si relatívne mladý tvorca dokázal úplne zhumpľovať slušne naštartovanú kariéru? M. Night Shyamalan si zjavne vystačí ...
Čo všetko treba na to, aby si relatívne mladý tvorca dokázal úplne zhumpľovať slušne naštartovanú kariéru? M. Night Shyamalan si zjavne vystačí ...

Čo všetko treba na to, aby si relatívne mladý tvorca dokázal úplne zhumpľovať slušne naštartovanú kariéru? M. Night Shyamalan si zjavne vystačí sám: paradoxne, tvorivá kontrola nad celým projektom tomuto indickému rodákovi nie vždy sedí. Tú si udržiava už od svojho prvého veľkého hitu – Šiesteho zmyslu, sám si píše scenáre, produkuje a režíruje. Uprostred dostatočne mastnými olejmi mazaného súkolesia hollywoodskeho priemyslu je to situácia nie celkom bežná. Iste, Spielberg či Gibson si môžu nakrúcať v podstate, čo chcú a ako chcú, no tí si to celé aj sami zaplatia, Shyamalan sa však ešte stále musí spoliehať na tok finančných prostriedkov zo štúdií. Po rozporuplne prijatej Dáme vo vode bol navyše v pozícii, keď jeho ďalší projekt bude vo viacerých ohľadoch rozhodujúci. Pri prípadnom prešľape si divák nabudúce totiž poriadne dobre rozmyslí, či sa mu chce ešte do Shyamalana investovať (čas a peniaze)...

                             

Na severovýchode USA sa jedného pekného dňa začne medzi nič netušiacimi obyvateľmi šíriť zvláštna „nákaza“. Prejavuje sa vo viacerých fázach: prvou je strata reči, nasledujú priestorová (a celková) dezorientácia a pudenie k likvidácii seba samého. Učiteľ Elliot Moore (Mark Wahlberg) sa spolu so svojou manželkou (Zooey Deschanel) snažia uniknúť pred epidémiou. Keďže však netušia, aká je príčina nákazy ani ako sa šíri, ich situácia je naozaj neradostná...

Pri kritike Udalosti je, myslím si, na mieste oddeľovať posolstvo od spôsobu, akým je tlmočené. Dej tvorca zasadil do spoločnosti, kde sa usadila paranoja a silou-mocou sa snaží nájsť akýkoľvek (no najlepšie aspoň ako-tak racionálny) dôvod, aby odôvodnila svoju všetko prestupujúcu prítomnosť a mohla prstom na niekoho/niečo ukázať s radostným výkrikom: „Áno, presne kvôli nemu/tomu som tu!“ Jej obrazom je dav ľudí, pokúšajúcich sa rôznym spôsobom pomenovať príčiny hrozivých udalostí a vyhodnotiť, ako konať v najbližších chvíľach. Problémom je, že aj veda sa so svojím aparátom objasňujúcim reťaz príčin a dôsledkov zmôže akurát tak na nemé pozorovanie rýchle sa šíriacej katastrofy. Mlčí aj druhý obľubovaný spôsob vykladania a uchopovania komplexných skutočností vo svete – náboženstvo. A keď nemožno obviniť tých hore (vládu/armádu/Boha), treba prstom skĺznuť po vertikálnej osi a namieriť o čosi nižšie (ale zase nie príliš nízko). 

Nechcem vám pokaziť prípadný divácky zážitok a prezrádzať podrobnosti zápletky, no zhruba takto by sa dala opísať základná tematická línia Udalosti. Vo svojej podstate je veľmi jednoduchá, Shyamalan však jej zvestovanie považuje očividne za nesmierne dôležité. Dá sa tak povedať, že okolo nekomplikovanej tézy (nie, v tomto prípade nejde o pointu podanú skrz finálny twist efekt) vystaval celovečernú „agitku“. A ako ju vystaval? Nemožno mu uprieť dávku nadšenia (a odvahy), s akou sa púšťa do experimentovania a kríži dva veľké a na výsosť rozdielne vplyvy: B-čkové (nielen katastrofické sci-fi) filmy a európsky autorský artfilm (inak povedané – nízke a vysoké). Bohužiaľ, odvaha nie vždy znamená úspech a to platí aj v tomto prípade.

Z hľadiska rozprávania príbehu sú dôležitejšie práve tie „nízke“ aspekty. Celkom v tomto duchu sa nesie rozvrhnutie typov postáv, ako aj niekoľko odvážnejších brutálnych scén. Postavy sú úplne ploché, čo k poklesnutým žánrom patrí, no Shyamalan nesmelo naznačuje, že by ich aj možno chcel nejakým spôsobom rozvinúť, no v tomto ohľade je absolútne neúspešný. Scény, kde sa predsa len snaží o nejaký typologický rozvoj, sú príliš schematické a triviálne. Scenáristovi a režisérovi nijako nepomáhajú ani hereckí predstavitelia hlavných protagonistov – Mark Wahlberg a Zooey Deschanel, skôr naopak. Wahlberg odohrá celý film s jediným výrazom na tvári (začudovaný/preľaknutý – pootvorené ústa, pokrčené čelo a vypleštené oči) a Deschanelovej herectvo je príliš teatrálne aj na miestach, kde by mohla hrať subtílnejšie. Navyše Shyamalan im (aj ďalším postavám) občas do úst vloží až príliš vyumelkovanú repliku (často to bolo jedno slovo, ktoré mi nesedelo do kontextu danej vety/repliky a vyrušilo ma). 

Čo sa týka postupov európskeho autorského umeleckého filmu, práve v ich aplikácii vidím jeden z najväčších neduhov Udalosti. Shyamalan sa očividne snaží akcentovať prepojenie človeka s jeho (prírodným) prostredím, a to napríklad prostredníctvom opakovaných záberov vetra pohrávajúceho sa s korunami stromov či trávnatými lúkami. Podobné obrazy v istom zmysle rámujúce pole pôsobnosti človeka vo svete nachádzame okrem iných u Tarkovského (v Zrkadle a inde). Na rozdiel od ruského režiséra, pre ktorého boli prostriedkom prechodu k hlbším aspektom ľudskej existencie (a zároveň jej ohraničením a vymedzením v priestore), Shyamalan ich používa v snahe navodiť dojem ohrozenia zo strany prírody. Podobné obrazy však nie sú štandardnou výbavou hollywoodskych filmov a ich použitie je tak v každom prípade ozvláštnením žánrových schém (a jedným z prvkov priľnutia k európskej umeleckej filmárskej tradícii).

Okrem toho tu nájdeme aj obrázky doslovne evokujúce Bergmanove filmy (resp. zábery Svena Nykvista – napríklad polodetail dvoch tvárí, jedna snímaná en face, druhá z profilu, pričom časť jednej z tvárí ostáva ukrytá v tieni) a tak ďalej. Hoci sa pri evokácii obrazov Bergmana a Nykvista kameraman Tak Fujimoto dopracuje k zaujímavým výsledkom, celkovo nie je jeho práca podľa môjho názoru nijako výnimočná. To isté platí aj o zobrazení postupného rozkladu spoločnosti na najzákladnejšie súčiastky (jednotlivcov). Podobné východisko je u Felliniho (Skúška orchestra) živnou pôdou pre nespútanú imagináciu a vytváranie pozoruhodných alegórií, u Antonioniho zase teritóriom, kde analyzuje vnútorné pochody (opustenosť, ľahostajnosť, nuda, záhaľka...) človeka (Noc, Červená pustatina). Shyamalan však z toho nevyťažil zhola nič.

Pri konečnom zúčtovaní sú všetky tieto postupy neorganizované a svojvoľné, nepodieľajú sa systematicky na výstavbe filmu ako organického tvaru, akurát na seba občas (samoúčelne) strhnú pozornosť. Kým pre Tarkovského krása je symbolom pravdy a s týmto tvorivým krédom pristupuje k filmovému obrazu v snahe prepracovať sa k hlbším rozmerom pravdivosti, pre Shyamalana je krásny obraz nie východiskom, ale výsledkom.

Udalosť podľa môjho názoru zatĺka Shyamalanovi klinec do rakvy. Hoci sa pustil s vervou do odvážneho experimentovania, výsledok je nedotiahnutý a značne rozpačitý. Jednoduché posolstvo prijať môžete alebo nie, ale na celkovom hodnotení filmu vám to zrejme nepridá, pretože spôsob, akým je tlmočené, je nie veľmi prínosný...


The Happening (USA/India, 2008, 90 min.)
Réžia: M. Night Shyamalan. Scenár: M. Night Shyamalan. Kamera: Tak Fujimoto. Hudba: James Newton Howard. Hrajú: Mark Wahlberg, Zooey Deschanel, John Leguizamo, Spencer Breslin, Betty Buckley

2008-06-1212.6.2008 | Michal Michalovič




login facebok
Fotogaléria k článku
Dráma/Sci-fi
0 min
USA India
2008
12.6. 2008
13.6. 2008
4 z 10
Mám v zbierke
0 z 10
3 z 10


Súvisiace články
Súvisiace články
Kinema na Facebooku
Kinema na Facebooku
Prichádza do kín
Prichádza do kín
Anketa
Anketa
Vaše názory
Vaše názory
valyawaf | Beowulf
îňěĺíŕ çŕęŕçŕ íŕ: https://alideals.info/category/obzory/drugoe >
itstore.in.ua | Beowulf
Ăŕëŕęňčęŕ íŕ âŕřčő íłăň˙ő - đîäçčíęŕ îáđŕçó Ěŕíłęţđ ěîćíŕ ł ďîňđłáíî ďłäáčđŕňč íĺ ňłëüęč ç íŕăîäč, ŕëĺ ł ďłä íŕńňđłé.... >
D-Slast Jedi-SK | Hostiles
Tak TOTO je DRSŇÁRNA. Brutálny herecký MEGAKONZZZERT. Wes Studi....fúúúha. Absolutórium Westernonium: 16/10. A idem sa z... >
Sacrilegist | To
Takze! Toto nie je IT ako podľa knihy. Knihu som čítal a videl som aj starý film. Nový IT je všetko mozné, len nie adapt... >