INKOGNITO

Ako vidíte, môj pokus o vžitie sa do kože Dylanovho fanúšika nevydržal viac než jeden odstavec. Samotnú snímku som pozeral v koži fanúšika filmového a musím povedať, že to nie je veľmi pohodlné. Tak ako pri mnohých iných dielach, aj tu som mal pocit premárnenej príležitosti.

Scenár je postavený na veľmi kvalitnom základe. Hlavné postavy (pesničkár, koncertný agent, televízna agentka, novinár) majú toľko spoločného, akoby išlo o rôzne verzie tej istej osoby. Sála z nich hlboký cynizmus plynúci z príliš dôkladnej a blízkej znalosti Života. Zároveň si každý z nich uvedomuje svoju malosť a tajne - kdesi v podvedomí - živí nádej, že ešte dosiahne niečo podstatné. Krátkodobé ciele postáv sú však malicherné a dokonale protichodné.

Na plátne sa tak rozohráva zaujímavá šachová partia, ktorá  postupne stroskotáva na, mierne povedané, rozporuplnom režijnom poňatí filmu. Larry Charles sa rozhodol obetovať dobrý príbeh a scény, posúvajúce dej vpred, obklopil Dylanovymi pesničkami, hlbokomyseľnými úvahami a dialógmi, ktoré balansujú medzi duchaplnosťou a kŕčovitosťou. Celok vo mne vyvolal pocit, aký môžete zažiť, keď sedíte na dosluch dvoch mierne pripitých chlapov, ktorých pochytila oná blahosklonná, veľkorysá nálada. Vám ich rozhovor pripadá bezcieľny a ťažkopádny, no oni sami sa nadchýnajú dôležitými témami a prichádzajú na úžasné závery. Keď sa ocitnete v podobnej situácii, prirodzeným riešením je dosiahnuť podobný stupeň intoxikácie a k debate sa pridať - v prípade Inkognita je ale otázne, či sa budete mať čoho "napiť", pokiaľ si nepriveziete vlastnú zásobu dylanofílie.

Pozitívnym momentom (a zároveň ďalšou premrhanou príležitosťou) je nazhromaždený herecký talent - pravda, okrem samotného Boba Dylana. Nieže by hral zle - úlohu Jacka Fatea zahral s neafektovanou svetáckou charizmou, ktorá pôsobí naozaj veľmi autenticky. Výkony Johna Goodmana, Jessicy Lange, Penélope Cruz a Jeffa Bridgesa však predsa len patria o pár tried vyššie a keby išlo o poriadny film a nie krčmový muzikál, mohli skutočne zažiariť.

Aj keď sa k vizuálnej stránke filmu neviem veľmi zasvätene vyjadriť (ako obvykle), musím povedať, že Inkognito v tomto smere príjemne nasycuje a kamera sa všemožne snaží oživiť vlečúce sa tempo. Soundtrack k nemu práve prispieva svojou nekompromisnou dominanciou. Pri samotných pesničkách odporúčam mať zatvorené oči, pokiaľ viete aspoň trochu po anglicky - titulky sú rušivé a nuansy Dylanovych textov sa dosť strácajú v preklade  ;-)

Snímka Inkognito je chuťovka pre úzky okruh fajnšmekrov. Ešte aj spomedzi klubového obecenstva si vytriedi len tých, ktorých dokáže osloviť Dylanova svojrázna poetika. Ostatným odporúčam skôr niečo z dielne Waits/Jarmusch, ktorá zaručuje menej akademickej dôkladnosti a viac radosti zo života...

Masked and Anonymous (USA, 2003, 112 min.)
Réžia: Larry Charles. Scenár: Rene Fontaine (Larry Charles), Sergei Petrov (Bob Dylan). Kamera: Rogier Stoffers. Hudba: Bob Dylan. Hrajú: Jeff Bridges, Penélope Cruz, Bob Dylan, John Goodman, Jessica Lange, Luke Wilson, Angela Bassett, Ed Harris, Val Kilmer, Giovanni Ribisi, Mickey Rourke