HORE BEZ

Tvorcovia scenára pracovali s príbehom citlivo a pocit vierohodnosti deja je podstatne silnejší než u bežných súčasných filmov. O to rušivejšie pôsobí zopár scén v závere, keď musela realita skloniť hlavu a prispôsobiť sa zásadám (hollywoodskeho) filmového rozprávania.

Hore bez má "kolektívneho hrdinu", čo poskytuje priestor na rozvíjanie vedľajších dejových línií, ktoré dokresľujú postavy a vytvárajú dodatočné napätie v deji. Scény s Chrisiným asi 16-ročným synom Jemom, ktorý sa musí vyrovnať s maminým striptízom, sú jednoducho vynikajúce. Navyše ukazujú, že sa Chris vie správať aj necitlivo až bezohľadne, hoci je hlavná hrdinka - to vo filmoch tiež nevídať každý deň. Situačné aj konverzačné gagy sú podľa očakávania decentné a britsky lakonické, divákov v sále však dokázali rozosmiať celkom spoľahlivo (napr. poznámka manžela spoza novín: "Máš akt v The Times, drahá...").

Kvalitný scenár sprevádza všeobecná výborná úroveň hereckých výkonov. Pre mňa bola najväčším zážitkom Julie Walters, ktorej neafektované až minimalistické podanie Ann bolo dobrou pripomienkou toho, aká sila sa môže skrývať v geste či výraze tváre. Výkon Helen Mirren v úlohe Chris bol trochu nevyrovnaný, v tom zmysle že vynikajúce momenty sa striedali s priemernými (pričom jej priemerný moment by bol pre mnoho iných herečiek vrcholom kariéry). Všetky predstaviteľky dievčat z kalendára však presvedčivo stelesnili najrôznejšie typy a spolu vytvorili obraz pestrosti a rovnováhy. Dá sa povedať, že medzi nimi vládne výborná kolektívna chémia. Z mužských predstaviteľov sa nestratil vždy impozantný Ciaran Hinds v úlohe Chrisinho manžela a mladý John-Paul Macleod v už spomenutej postave Jema je komický a zároveň realistický v každej scéne, kde sa objaví. John Alderton ako Annin manžel taktiež z malého priestoru vyťažil takmer maximum.

Snímka Hore bez sa nevyhne porovnávaniu s hitom Donaha!, s ktorým ju spája viacero paralel, no bolo by chybou hádzať oba filmy do jedného vreca. Každý z nich ponúka svoje osobitosti a stojí bezpečne na vlastných nohách. Hore bez sa zaradí medzi kvalitné britské komédie, ktoré sú nenáročné na pozeranie, no pritom dokážu výborne vtiahnuť diváka do deja a neurazia jeho intelekt. Nebyť scenáristických kompromisov v závere deja, zaradila by sa táto komédia medzi absolútnu klasiku.

Na záver ešte zopár pikošiek:

1. Ak sa na toto dielko pôjdete pozrieť do kina (čo rozhodne odporúčam), všimnite si scény zo zasadaní ženského spolku. Medzi herečkami tam totiž sedia skutočné, pôvodné Calendar Girls...

2. Pôvodné iniciátorky celej akcie Tricia Stewart a Angela Baker v skutočnosti narazili na oveľa menší odpor než vo filme - vlastne bol každý od začiatku nadšený. Toľko k údajnej britskej konzervatívnosti...

3. Po prvom kalendári na rok 2003 vyšiel aj druhý na tento rok, pričom v ňom okrem pôvodných "modeliek" pózujú aj ich herecké predstaviteľky...

Calendar Girls (V. Británia, 2003, 108 min.)
Réžia: Nigel Cole. Scenár: Tim Firth, Juliette Towhidi. Kamera: Ashley Rowe. Hudba: Patrick Doyle. Hrajú: Helen Mirren, Julie Walters, John Alderton, Linda Bassett, Annette Crosbie, Philip Glenister, Ciaran Hinds