5.0

Filmová recenzia

V krátkom čase prichádzajú do slovenských kín dva svojím spôsobom podobné filmy. Návrat do Cold Mountain i V mene cti sú nové projekty režisérov, ktorých predchádzajúci počin (Anglický pacient a Kráľovná Alžbeta) sa stretol s výraznou priazňou publika i kritiky. Obidva nové filmy zostávajú zasadené v minulosti a snažia sa popísať silné emócie. Tu však podobnosť končí.

V mene cti (v origináli The Four Feathers "Štyri pierka"), je príbehom odohrávajúcim sa v koloniálnej Británii, kde pre muža existoval jediný skutočne ušľachtilí spôsob získania si mena: služba jej Výsosti v armáde. Ak niekto zlyhal, ak sa v očiach spolubojovníkov a rodiny stal zbabelcom, dostal ako znak pohŕdania biele pierko. Práve to sa stalo Harrymu (Heath Ledger). Najobdivovanejší člen pluku, syn generála a šťastný snúbenec stratí behom jednej chvíle všetko čo má. Odmietne odísť do Sudánu potlačiť povstanie Máhdiho a vystúpi z armády. Nasleduje opovrženie, pierka (aj od snúbenice), a samota.

Pýtate sa prečo to urobil? Prečo ho jeho okolie odvrhlo? Kto vlastne bol? Úprimne, čím menej sa budete pýtať, tým je to pre váš zážitok z filmu lepšie.

Žiaľ celú snímku prenasleduje roztrieštenosť deja, nepriehľadnosť a neuveriteľnosť motivácii postáv, nezmyslené správanie a nezmyselné okolnosti. Prevažuje pocit akéhosi fragmentárneho záznamu, kde jednotlivé časti samé o sebe vyznievajú zaujímavo (niekedy dokonca veľmi zaujímavo), ale obrovské nedostatky v dramaturgii a v homogenite príbehu ubližujú filmu ako celku. Ak som svojho času pri sledovaní Charlotte Gray mal pocit že ide o zle sfilmovanú knihu, teraz je ten pocit omnoho silnejší. V jednotlivých scénach postavy uvažujú, konajú a hovoria a my cítime, že aby tak konali a hovorili, museli zažiť ešte niečo iné ako to, čo sme videli na plátne.

Možno je problémom to, že sme si navykli na hrdinov a Heath Ledger (Patriot, Príbeh rytiera) - sám s malou charizmou, úlohu potencionálneho zbabelca neutiahne. Harry sa totiž naozaj ako zbabelec správa. Napriek tomu, že sa skrýva za vyhlásenie "Čo majú piesky kdesi v Sudane spoločné s jej Veličenstvom" nakoniec z neho vypadne, že sa bojí vojny. Nejde mu o odlúčenie od snúbenice, nejde mu ani o pacifizmus, jednoducho nechce ísť do vojny. Nerád by som teraz vyzeral ako verbujúci plagát Strýčka Sama, len jednoducho v príbehu o cti, a priateľstve v ohrození je psychologicky nedoriešený profil hlavného hrdinu v kombinácii s priemerným hercom vážnou chybou. Rozpaky nemôže zahnať ani smiech Sudánskeho obra Abou Fatma. Skôr naopak. "Prejdeš sám celú púšť a nemáš odvahu? Ha, ha." Najmä vzhľadom na to, že hlavný hrdina vôbec nemal v pláne sám prejsť púšť.

Napriek tomu, že nepatrím k odborníkom na vojenské ťaženia obávam sa, že by Britské impérium nikdy nevzniklo, ak by sa jeho vojaci správali ako tí vo filme. Priechod kaňonom bez patrol na jeho vrchu, použitie delostrelectva až keď je jazda na dva kroky, to sú nazvime to "úsmevné muchy". To, že hlavný hrdina sa nechá zámerne zajať aby pomohol priateľovi, ale v samotnom väzení je nepomerne zničenejší než dlhý čas uväznený druh, to že po odovzdaní úplatku sa na útek úplne zabudne signalizuje buď príliš razantné strihačské nožnice, alebo stratu súdnosti scenáristu.

Vzhľadom na pôvod režiséra je pre mňa celkom prekvapením jednostranné (belošské) zobrazenie neangličanov. Čierny domorodci sú silní, nespútaní divosi, bieli (arabskí - tureckí v závislosti od kolónie) sluhovia sú predajní, zbabelí a falošní sadisti.

Napriek príjemnej kamere (najmä obrazy púšte sú prekrásne) a sviežemu výkonu Djimona Hounsouna (jeho charakteristika Angličanov skrz smiech bola naozaj fajn), je tento prekvapivo pomalý film pomerne veľa dlžný menu svojho režiséra a koniec koncov aj divákovi.

Four Feathers (USA, 2002, 130 min.)
Réžia: Shekhar Kapur. Scenár: Michael Schiffer, Hossein Amini podľa novely A.E.W. Masona. Kamera: Robert Richardson. Hudba: James Horner. Hrajú: Heath Ledger, Wes Bentley, Kate Hudson, Djimon Hounsou, Michael Sheen, Tim Pigott-Smith