RABBIT-PROOF FENCE

Podstatou onej temnoty je prostý fakt: pojmy "Austrália" a "rasizmus" majú k sebe oveľa bližšie, než by si bežný človek myslel. Systematické a dlhodobé spracúvanie domorodcov v byrokratickej mašinérii má za následok zdecimovanú menšinu bez vlastnej identity, ktorá nedokáže uniknúť z bludného kruhu chudoby, apatie a závislostí.

Ako však môže film z tak cudzieho prostredia zaujať prostého diváka v našej milej malej strednej Európe? My predsa problémy s rasizmom nemáme, však...?

Rabbit-Proof Fence podľa mňa našinca skutočne neosloví - na vine však nie je ani tak téma, ako jej spracovanie. Mollyin príbeh je silný a pôsobivý, no tvorcovia ho podávajú nesmierne jednostranne a zjednodušene. Domorodci dobrí, belosi zlí - to by bolo v poriadku, keby sme sa aspoň náznakom dozvedeli, prečo sú belosi takí zlí. Absencia širších súvislosti je vo filme taká výrazná, že postava doktora Nevilla sa mení na ekvivalent ježibaby, ktorá si chce tri malé hrdinky upiecť na ražni.

Jednoduchosť má primäť diváka, aby sa vžil do pocitov dievčat, ktoré sa z minúty na minútu ocitli v krutom a neznámom novom svete. K tomu však snímke veľa chýba. Štýl rozprávania je príliš popisný - obmedzuje sa na tvrdé fakty, akoby sa filmovalo podľa policajnej zápisnice. Scenár napríklad úplne prehliada detskú schopnosť zvládať ťažkosti pomocou hry a fantázie. Neverím, že by Molly, Grace a Daisy strávili na úteku celé týždne s vážnymi tvárami dospelých.

Strohá poetika drsnej prírody vnútrozemia je však rozhodne pôsobivá a vytvára spolu s drobnými postavičkami hrdiniek zaujímavé kontrasty. Šíra pláň púšte je na jednej strane dokonalým znázornením slobody, no zároveň z nej dýcha hrozba smrti. Plot proti králikom na jednej strane ukazuje smer k domovu, na druhej strane je zhmotnením moci belochov a symbolom segregácie. Vizuálne spracovanie scenérie je na vynikajúcej úrovni a podstatne sa podieľa na rozprávaní príbehu.

Napriek strnulo napísaným postavám dokázali mladučké predstaviteľky troch dievčat vytvoriť na plátne dostatok charizmy a pôsobia v rámci možností presvedčivo, najmä Everlyn Sampi v postave Molly (na jej pleciach v podstate leží celý film). Z vedľajších postáv sa nedá nespomenúť Kenneth Branagh ako Dr. Neville, David Gulpilil v úlohe stopára Moodooa a Ningali Lawford v úlohe Mollyinej mamy.

Pokiaľ ide o obsadenie, trošku mi vadil "európsky" vzhľad Everlyn Sampi. Typické črty austrálskych domorodcov možno nezodpovedajú módnym predstavám o krásnej tvári, obsahujú však neskutočne veľa energie a emócií (ako dosvedčuje postava stopára Moodooa). Pri výbere predstaviteľky Molly mohli byť tvorcovia trochu odvážnejší.

Tragédia austrálskych Aborigines je veľká a náročná téma. Dá sa o nej natočiť nespočetne veľa filmov (tak ako existujú kvantá filmov o druhej svetovej vojne, pričom len zopár vystihuje jej podstatu). Rabbit-Proof Fence je jednoznačne klubový materiál, ktorý sa nepozerá ľahko a žiada si diváka ochotného spracovať viac materiálu na premýšľanie, než je obvyklé. Má však zopár nedostatkov, kvôli ktorým nevyužíva naplno svoj potenciál. Na skutočne silný film na danú tému si ešte budeme musieť počkať.

Rabbit-Proof Fence (Austrália, 2002, 90 min.)
Réžia: Phillip Noyce. Scenár: Christine Olsen. Kamera: Christopher Doyle, Brad Shield. Hudba: Peter Gabriel. Hrajú: Everlyn Sampi, Tianna Sansbury, Laura Monaghan, David Gulpilil, Ningali Lawford, Kenneth Branagh.