Snímka iránskeho disidenta Jafara Panahiho sa predstavuje v prvej upútavke

Známa herečka Behnaz Jafariová je znepokojená videohovorom dievčaťa žijúceho v rurálnej časti Iránu. Jej najväčšou túžbou je stať sa herečkou, ale jej rodina jej bráni v štúdiu na teheránskom dramatickom konzervatóriu. Behnaz sa rozhodne konať, opúšťa nakrúcanie filmu a vydáva sa spolu s režisérom Jafarom Panahim na cestu za vyriešením problémov. Spoločne vycestujú na severozápad krajiny, kde zažijú zábavné i dramatické stretnutie s rigídnou, ale aj očarujúcou horskou dedinkou. Miestni sú totiž rovnako pohostinní voči cudzincom, ako aj voči tradíciám. Snímka 3 Faces, ktorá v Cannes získala ocenenie pre najlepší scenár, je tragikomickou, humanistickou a paradokumentárnou výpoveďou o vzťahu iránskej kultúry (i samotného režiséra) k ženám.

Jeden z najuznávanejších súčasných iránskych auteurov, Jafar Panahi, začínal ako asistent u fenomenálneho Abbasa Kiarostamiho a preslávil sa svojim (neo)neorealistickým prístupom a humanizmom. V roku 1995 zaujal celý svet svojim filmom Biely balónik, minimalistickým a poetickým filmom o vzťahu spoločnosti a detí. Problematike ženských práv sa venoval aj vo filme Kruh (2000), za ktorý získal na festivale v Benátkach Zlatého leva a štyri ďalšie ocenenia. Jeho predposledný film, Taxi Teherán, „štúdia“ o živote človeka a najmä umelca v represívnom režime, získal na Berlinale Zlatého medveďa. Za svoj kritický postoj voči režimu si vyslúžil domáce väzenie a na festival v Cannes nemohol pricestovať.