Ak máte radi mysteriózne sci-fi, tento seriál by ste mali vidieť

Najnovší projekt od streamovacej služby Netflix sa púšťa do žánru paranormálnej vedeckej fantastiky, kde je naozaj umením trafiť sa. Miniséria* Stranger Things predstavuje osem častí príbehu od bratov Dufferovcov a spolu sa pozrieme na to, ako obstála.

Stranger Things sa odohráva v osemdesiatych rokoch, čo je viditeľné od prvej sekundy. Hneď v úvodnej scéne sa totiž štyria malí chlapci hrajú v pivnici hru na hrdinov (možno to poznáte ako “dračák” alebo “dračko”, skratku od Dračie dúpä, prípadne českého akvivalentu). Počas vymysleného príbehu narazia na prekážku a rozhodnú sa rozdeliť sa a monštrum poraziť s individuálnymi schopnosťami. Keďže sa hrajú cez školský týždeň, musia sa rozísť a cestou domov jedného z chlapcov, Willa Byersa (Noah Schnapp), po tom, ako sa oddelil od ostatných priateľov už v realite, unesie niečo tajomné.

V malom mestečku, kde sa dej odohráva, to dá do pohybu ďalšie udalosti. Willova matka Joyce (Winona Ryder) je presvedčená, že chlapec je niekde nažive, hoci všetko nasvedčuje opaku. Do pátrania sa dáva celá policajná stanica a šerif Jim Hopper (David Harbour) robí všetko preto, aby zistil, čo sa s chlapcom naozaj stalo.

Pátranie po Willovi svojsky rieši aj jeho starší brat Jonathan (Charlie Heaton), keďže postupne začnú miznúť aj ďalšie osoby. Ani ostatní malí chlapci sa nevzdávajú a chcú sa dozvedieť, kde sa Will nachádza, keď tu zrazu narazia na čudné dievčatko s menom Jedenásť (Millie Bobby Brown), ktoré má zvláštne schopnosti a ušlo z tajomného vládneho zariadenia. Zdá sa, že Jedenásť je článok, ktorý dokáže všetky cesty spojiť dokopy a odhaliť, čo je s Willom.

Stranger Things mi vyrazilo dych. Je to veľmi ambiciózna miniséria, keďže mnoho projektov z tohto žánru končí často ako klišé a tie, ktorým sa jedinečnosť podarí, sa často okamžite menia na kulty (za všetky podľa mňa hovoria Akty X, Fringe a miniséria Taken od Spielberga). Stranger Things stavilo na naozaj nevídanú kombináciu – do hlavných úloh boli obsadené hlavne deti, ústredná záhada obsahuje tajomné monštrum a do mixu je pridaná aj zápletka s vládou, ktorá je na hranici konšpirácie. Je to neuveriteľné, ale podarilo sa im to na jednotku.

Srdcom minisérie je Jedenásť, Millie Bobby Brown, ktorá podala skvelý výkon. Kvôli Stranger Things si dokonca nechala ostrihať vlasy a aj napriek tomu, že jej postava nevie konštruovať súvislé vety, okamžite vám na nej začne záležať. To všetko je však hlavne kvôli tomu, že ostatní traja chlapci, ktorí s ňou pracujú na odhalení záhady, sú vynikajúci. Skrz na skrz nerdi, ktorí často využívajú rôzne narážky (hlavne na Pána Prsteňov) a všetko, čo zo záhady odhalia, okamžite napasujú na nejaký svet z fantastiky.

Ďalšia vec, ktorá u divákov zaboduje, je kamera a výber lokácií, ako aj rekvizít pre celú minisériu. Keby to nebolo nakrútené v HD kvalite v pomere 16:9, dalo by sa naozaj pochybovať o tom, že Stranger Things nevzniklo v osemdesiatych rokoch. Domy, bicykle, autá, oblečenie a ešte aj príbor boli autentické.

To všetko by však nezapadalo do seba tak dobre, nebyť scenára. Postavy sú naozaj ako reálni ľudia s jasnými motiváciami a občas si trúfnu na smiešnu hlášku aj v drsnej scéne. Samozrejme, aj Stranger Things malo svoje muchy. Drobným klišé sa v tomto žánri vyhnete len veľmi ťažko, ale dá sa to minisérii odpustiť. Hlavne keď sa na to pozriete z uhla pohľadu, že Stranger Things je akousi poctou osemdesiatym rokom.

Stranger Things bolo také dobré, že by ste mali odložiť, čo robíte. Ihneď sa prihlásiť na Netflix (prvý mesiac je zdarma) a pozrieť si to. Naozaj dávno som nepozerala niečo, čo ma takto bavilo a kde som si epizódy šetrila. Ak máte radi mysterióznu sci-fi, toto si musíte pozrieť.

(*V prvých informáciách o Stranger Things sa na projekt odkazovalo ako na minisériu, ale na základe úspechu a pozitívnej kritiky sa medzitým začalo hovoriť o druhej sérii.) Viac na serialy.sk