Sicario je atmosferické, ale...

Denis Villeneuve je v kurze. Behom jedného roka (2013) nakrútil mysteriózny hlavolam Enemy a proklamovaný psychologický thriller Zmiznutie. Pred sebou má Blade Runnera, no v súčasnosti sa všade vraví o jeho poslednom filme Sicario – dusnom krimi z prostredia mexických kartelov.

Táto látka bola už mnohokrát použitá. Posledný vzácny príspevok je seriál Narcos, ktorý dokumentárnymi črtami mapuje vzostup Pabla Escobara. Tiež využíval nájomných vrahov, takzvaných „sicarios“. Ale to sú 80. roky, v ktorých bola nakrútená aj Zjazvená tvár (záverečná scéna plná nájomných vrahov). Villeneuvove Sicario je zasadené do súčasnosti a kolektívny hon sa zmenil na cestu jednotlivca. Zmenila sa aj doba, Kolumbia je pasé a kartelová vojna sa posunula na sever do nehostinného Mexika. A s ňou aj nekompromisné pravidlá.

Villeneuvove filmy sa vyznačujú najmä spletitým dejom a dychberúcou vizuálnou stránkou. Aj pri Sicariu treba byť ostražitý, aby nič neuniklo, miesta pre mozgový výdych nájdete len vo veľkých celkoch na odľahlé mexické pustatiny. Príbeh začína raziou, pri ktorej agentka FBI Kate Macer (Emily Blunt) objaví tucty mŕtvych tiel a príde o zopár kolegov. Bez mihnutia oka príjme ponuku na dolapenie zodpovedných a pridáva sa ku komandu, smerujúcemu do Juarézu. Ulice oblepené nezvestnými, torzá tiel visiace z mosta. Ostrieľaná Kate je zrazu na neznámom území a okrem nepriateľa si nemôže byť istá ani šéfom komanda Mattom (Josh Brolin) a tajomným Alejandrom (Benicio Del Toro).

KINEMAVIDEO3625.

Predstavenie postáv je odbité jednoducho a orientácia v deji je tým pádom ľahká. Lenže ak poznáte režisérove predošlé filmy, zákonite očakávate zvraty. Motívy sú zjavné len pri hlavnej postave a tak odtušenie dejovej postupnosti nie je vôbec jednoznačné. Prostredie Juarezu podlamuje Kate sebavedomie. Dopomáha k tomu aj úlisnosť šéfa Mattu, ktorému Josh Brolin pridal zákerný úsmev, pýtajúci si päsť medzi oči. Informácie podáva zmätočne a zaobaľuje ich do nejasnosti a Kate tak nevie kudy kam.

Nemôžem sa však ubrániť dojmu, že mi vo výsledku hlavná postava príde ako zbytočná. Chápem zámer vytvoriť na Bohom zabudnutom kúsku zeme ideu nádeje a čírej spravodlivosti. No keď sa zamyslím nad narastajúcou pozíciou Alejandra v príbehu, jeho skvele vypointovaný význam na celej razii a efekt pusteného psa z vodítka, príde mi Kate paradoxne navyše a načrtnutý konflikt medzi ňou a Alejandrom by viac pokazila iba spoločná vášnivá noc. A Matt sa len usmieva a žuje žuvačku.

No postava Alejandra tiež nie je bež šrámu a pri tak precízne budovanej atmosfére, vygradovanom deji a autentickom vyobrazení fungovania kartelov v súčasnej dobe (pohraničná vojna s USA) sú jeho dôvody príliš klasické, ba až banálne. Pýtal sa väčší príbehový kopanec, ktorý by prekonal vizuálnu stránku.

Takto totiž primárnym ťahúňom zostáva atmosféra a kamera. Roger Deakins a režisér využili pri Zmiznutí tmavé odtiene na dokreslenie hustoty deja. Tu hrá prím radová výstavba, pieskové farby a celková opustenosť (spomínané veľké celky). Ku koncu nasadí do akcie výborný nápad s termovíznou kamerou, čo pri striedaní s klasickým nočným videním prináša niečo nové a zaujímavé (i keď pocitový efekt je na hranici s 30 minút po polnoci). A skĺbte si do toho dunivú hudbu Jóhanna Jóhannssona (Teória všetkého) a máte nárast krvného tlaku.

Efekt z videného je teda na hranici dokonalosti a zamýšľate sa nad celkovým fungovaním jednak policajných zložiek v Mexiku a na druhej strane počestnosť tých amerických. Hlavná postava vám však ľahko môže prísť ukradnutá, ostatné zaujímavé len vďaka parádnym hereckým výkonom a schválne nejednoznačným dialogickým perličkám.

Villeneuve sa snaží opiť príbehovým rožkom, ale zostávajú len čriepky (idea „všetko zostáva po starom“) v dokonalom vizuálnom obale, herecký koncert Benicia Del Tora a mimoriadne autentická akcia.

Hodnotenie: 7/10