TÉMA: ČO SI POZRIEŤ POČAS COVIDOVÉHO OBDOBIA

Keďže máme pred sebou ďalšie covidové obdobie, rozhodli sme sa oprášiť tému „one-(wo)man-show“ filmov. Karanténa, izolácia, samota, nulový spoločenský život či samotný boj o život. Presne toto prežívajú aj hrdinky a hrdinovia nášho výberu. Nenechajte ich v tom samých!

Yaadein (Memories, 1964)

Autorská „one-man-show“ pred kamerou aj za ňou. Tento počin vám asi nič nehovorí, nakoľko ide o čiernobiely indický film, ktorý na IMDb nemá ani 100 hodnotení. Yaadein (v preklade „spomienky“) má ale špecifické miesto v histórii, nakoľko je zapísaný v Guinnessovej knihe rekordov za „najmenej hercov v naratívnom filme”. Režisér, scenárista a zároveň herec Sunil Dutt je jediným aktérom, ak nerátame siluetu ženy a dvoch detí v závere. 113-minútový dej sleduje muža, ktorý sa vracia domov a zisťuje, že jeho rodina nie je doma. Predpokladá, že manželka s deťmi ho bezdôvodne opustili, a preto spomína na spoločné chvíle a uvažuje, čo ich donútilo odísť. Postavy v jeho spomienkach sú prítomné len skrz hlas, subjektívnu kameru, alebo ich nahrádzajú kreatívne využité kresby či balóny.

Secret Honor (1984)

Altmanova adaptácia rovnomennej divadelnej hry Donalda Freeda a Arnolda M. Stonea. Fiktívny portrét prezidenta Richarda Nixona sa odohráva výhradne v jeho pracovni. Philip Baker Hall exceluje v koži Nixona, ktorý si nahráva na kazetu svoje myšlienky ohľadom aféry Watergate a jeho kontroverzného prezidentovania. Posilnený whisky zároveň zaznamenáva svoju „obhajobu“ na vlastný bezpečnostný kamerový systém. Ide o filmový experiment pozostávajúci z jedného dlhého, emotívneho monológu. Sme svedkami neurotického a zmäteného výlevu jedného utrápeného muža bojujúceho s izoláciou, paranojou a vlastnými démonmi.

Telefón (The Telephone, 1988)

Zabudnutá vec a nedocenená (na Malinu nominovaná) „one woman show" Whoopi Goldberg. Jej bláznivá komediálna herečka Vashti Blue nie je v ostatnej dobe práve vyťažená a všetok čas trávi vo svojom malom bytíku v spoločnosti zlatej rybky, sovy a najmä telefónu, ktorý je jej hlavným spojením so svetom. Slúchadlo zároveň predstavuje spôsob, ako sa zo všetkého vyrozprávať a nájsť útechu. Snímka môže pôsobiť ako nezostrihaná verzia 80tkového sitcomu, ale práve kvôli Whoopi stojí za pozornosť. Jej emočne pestrý výkon vás miestami možno bude iritovať, ale doceníte ho po záverečnej pointe. Iba 11 minút zdieľa s inými hercami, zvyšných 85 % minutáže to ťahá sama. A so svojím telefónom.  

Moon (2009)

Astronaut Sam (Rockwell) je jediným zamestnancom na mesačnej základni spoločnosti Lunar Industries, s ktorou uzavrel 3-ročný kontrakt. Jeho úlohou je dozerať na plne automatizovanú ťažbu vzácneho plynu, ktorý je na Zemi využívaný ako palivo. Jeho jediným spoločníkom je inteligentný počítač GERTY (nahovorený skvelým Kevinom Spaceym). Dni trojročnej izolácie sa mu krátia, no jeho zdravotný stav sa začína dramaticky zhoršovať, čo vyústi v zranenie. Sam následne zisťuje, že možno na Mesiaci nie je úplne sám... Aj keď sa pred kamerou mihnú aj iné postavy, ide o Rockwellovu vesmírnu one-man-show. Príbeh funguje ako úvaha nad izoláciou, samotou a firemnou etikou. Atmosférou pripomenie Kubrickovu 2001: Vesmírnu odyseu, najmä čo sa týka súperenia človeka s inteligentným strojom.

Locke (2013)

Ivan Locke (Tom Hardy) je stavbyvedúci, ktorého zajtra ráno čaká míľnik v jeho úspešnej kariére. Teraz však musí vybaviť jednu neodkladnú záležitosť, a preto na noc cestuje z Birminghamu do Londýna. Celý čas sa pozeráme na uhrančivého Hardyho, ktorý za volantom absolvuje jeden náročný telefonát za druhým (celkovo až 36), pričom scenár výborne pracuje s dávkovaním informácií. Ostatné postavy nevidíme, iba počujeme ich hlasy (Olivia Colman, Tom Holland). Locke počas cesty postupne prichádza o prácu, manželku i domov. V uzavretom priestore aute sme svedkami všetkých týchto vypätých situácií. Atmosferická konverzačná jazda režírujúceho scenáristu Stevena Knighta (Dirty Pretty Things Eastern Promises).

Všetko je stratené (All Is Lost, 2013) (recenzia filmu)

Stroskotanec v oceáne. Jeden muž a jedna loď na otvorenom mori. Naozaj poctivý koncept „one-man“ v kombinácii so survival motívom, čo je najčastejší variant filmov s jedným aktérom. Žiadne vysvetľujúce a odbočujúce flashbacky, žiaden telefón a kontakt s okolitým svetom. Priamočiary príbeh o jednej postave a vôli prežiť. Dej má svoje logické chybičky (spomíname ich v našej recenzii), no aj napriek nim si užijete 77-ročného (!) Roberta Redforda v úlohe „nášho muža“, ťahajúceho celý film so svojou tichou charizmou, bez jedného dialógu.

Tiesňové volanie (Den skyldige, 2018) (recenzia filmu)

Intenzívna a minimalistická dánska záležitosť prinášajúca experiment s formou a divákovou predstavivosťou. Jeden priestor, jeden viditeľný aktér a jedna horúca linka. Objektív kamery sa celú minutáž sústredí výhradne na jednu jedinú postavu. Nedeje sa tu pritom toho málo, všetko sa však odohráva výlučne cez telefón a naša imaginácia je jednou z postáv. Ide o hereckú one-man show Jacoba Cedergrena v úlohe ex-policajta s problémovou minulosťou, pracujúceho na tiesňovej linke. Tesne pred koncom šichty príjme hovor, ktorý zmení jeho noc v pracovnú nočnú moru.

Ďalšie filmy s jedným hercom / jednou herečkou (+ príp. s minimálnym ansámblom)

Promiňte, omyl! (1963)

No Drums, No Bugles (1972)

Silent Running (1972)

Un homme qui dort (The Man Who Sleeps, 1974)

The Noah (1975)

Give 'Em Hell, Harry! (1975)

Swimming to Cambodia (1987)

Search for Signs of Inteligent Life in the Universe (1991)

Cast Away (2000)

Phone Booth (2002) (recenzia filmu)

I Am Legend (2007) (recenzia filmu)

Symbol / Shinboru (2009)

Buried (2010)

Wrecked (2010) (info o filme)

127 Hours (2010) (recenzia filmu)

The Deep (Djúpið, 2012) (recenzia filmu)

Gravity (2013) (recenzia filmu)

Arctic (2018) (recenzia filmu)

FREM (2019) (recenzia filmu)