POST-PUNKOVÝ CONTROL

Svoju debutovú snímku Corbijn z polovice (4,5 milióna €) financoval zo svojich vlastných prostriedkov. Film bol nakrútený farebne a až neskôr prevedený do Č/B formátu, aby reálnejšie zachytával atmosféru vrcholiacich 70.rokov. Nakrúcanie začalo v júli 2006, rok nato ako bol dokončený scenár a okrem štúdií Carlton v Nottinghame sa štáb pohyboval v uliciach Manchestru, Macclesfiledu, ale aj iných európskych miest mimo Veľkej Británie.

Corbijn vedel, že pracuje s veľmi delikátnym materiálom, a ako sám priznáva chcel ostať verný Ianovmu príbehu. Muzika Joy Division mala slúžiť ako atraktívna kulisa, nie však ako hlavná tematika: „Control nie je hudobný film – to nebolo mojim cieľom. Je to príbeh chalana a dramatického prerodu od jeho sedemnástich až do predčasnej smrti (23). Hudba Joy Division je súčasťou snímky, iba preto lebo Ian bol ich spevákom. Na druhej strane i napriek svojej jednoduchosti je táto muzika nadčasová a tí, ktorí poznajú skladby Joy Division si určite prídu na svoje. Ich hudba nebola typickou pre sedemdesiate ani osemdesiate roky, je priama a zároveň plná krásnych melódií a textov, ktoré sa nedajú porovnať s ničím z poslednej dekády.“

Emocionálne vyčerpávajúce svedectvo o živote Iana Curtisa vyžadovalo silný herecký základ. Corbijn ho našiel v neúspešnom, 28- ročnom spevákovi z Leedsu Samovi Rileyovi: „Smútok, sila a krása finálnych scén filmu vychádzajú zo skvelých hereckých výkonov. Sam Riley je hudobník, ktorému sa veľmi nedarilo. Bol barmanom, predavačom a popri tom sa stále snažil robiť muziku. Keď zistil, že je to začarovaný kruh vrátil sa k herectvu. Neobsadil som ho ako hudobníka, ale ako človeka. Nikdy som ani len nesníval o skutočnej interpretácii piesní Joy Division. Ale vybraní herci boli tvrdohlaví a presadili si, že to chcú urobiť čo najviac reálne a to bolo úžasné. Cvičili každý deň, vrátane víkendov. Uprosili ma, aby mohli hrať a spievať naživo a vďakabohu boli natoľko dobrí, že posunuli realistickosť filmu na úroveň, o ktorej sa mi ani nesnívalo.“

Zdá sa, že Corbijnova intuícia bola správna. Rilley dostal cenu za najlepší mužský herecký výkon na 9. MFF v Bratislave (2007) a na MFF v Chicagu (2007). Snímka sa stala najlepším britským debutom na MFF v Edinburghu a takto by sme mohli pokračovať ešte pár riadkov. Dôležitejšie však je, že film uzrel svetlo sveta, prináša reálny pohľad na život a odvrátenú stranu slávy jednej z najlegendárnejších postáv britskej hudobnej scény 70. rokov, a čoskoro sa pod záštitou ASFK objaví aj v našich kinách.