PREVIEW: BEOWULF

Staroanglický hrdinský epos zo 7. storočia sa stal inšpiráciou pre autorov Neila Gaimana (Hviezdny prach) a Rogera Avaryho (scenárista filmov ako Silent Hill, Pulp Fiction). Obaja dokončili scenár už v roku 1997 a Avary sa chystal sfilmovať ho ako nízkorozpočtový projekt pod producentskou záštitou Roberta Zemeckisa. Avšak človek mieni a Hollywood mení. Po niekoľkých nezhodách sa každý z filmárov vydal inou cestou: Avary napísal i režíroval tínedžerskú zlátaninu Pravidlá vášne a Zemeckis sa venoval „duchárčine“ v Pod povrchom, opustenému ostrovu v Stroskotancovi a Vianociam v Polárnom exprese. Práve posledný spomínaný počin primäl držiteľa Oscara za Forresta Gumpa vrátiť sa späť k legende o Beowulfovi. Zemeckis sa rozhodol, že pri spracovaní anglosaskej odysei využije rovnakú technológiu ako pri vianočnej jazde na Severný pól – tzv. „motion capture“.

Osobitné snímače slúžia na zachytenie pohybov a ich následné spracovanie a použitie pri animácii postavičiek. I keď sa takéto realistické zobrazenie skutočných hercov stretlo s nemalou kritikou odkazujúcou na neživé a miestami až strašidelné oči, Zemeckis sa nenechal odradiť. Veď tento krát nepôjde o romanticky naivné dobrodružstvo, ale o drsnú fantasy plnú tvrdých súbojov a démonických zjavení. Príbeh rozpráva o bojovníkovi Beowulfovi, ktorý prichádza do dánskeho Heorotu, aby zabil démona Grendela terorizujúceho krajinu kráľa Hrothgara. Neskôr sa však bude musieť postaviť i Grendelovej matke vraždiacej z pomsty, ale aj mýtickému drakovi. Práve tu sa scenár odkláňa od svojej starodávnej predlohy, kde medzi Beowulfovým víťazstvom nad krvilačným Grendelom a súbojom s okrídlenou jaštericou uplynie tichých päťdesiat rokov, film si to šinie plnou parou z jednej akčnej sekvencie do inej a nedá divákovi vydýchnuť.  Drobnými úpravami prešiel i vzťah démonovej matky a hlavného hrdinu. „Zásadnou motiváciou bolo vytvoriť uspokojujúci príbeh. Beowulf má sám o sebe silný základ, ide predsa o najstarší známy anglický epos. Problém je, že literárny Beowulf má naozaj priamočiary záber – mladý bojovník prichádza zachrániť kráľovstvo, zabije démona, jeho matku, prejde pol storočia, Beowulf sa postaví drakovi a umrie. My sme chceli, aby sa tieto veci nediali bez príčiny. Jednoducho sme pridali to, čo sme vyčítali medzi riadkami pôvodnej epopeje“, vysvetľuje Gaiman.