KULT: ÚSVIT MŔTVYCH

KULT: ÚSVIT MŔTVYCH

Článok



Oplatí sa tento svet vôbec zachraňovať? Prežili len idioti.“

Svet ľudí sa rúca. Televízie uvádzajú čoraz zmätenejšie informácie o „živej smrti medzi nami“ a štáb sa búri a odchádza bez dovolenia. Nikto nevie, dokedy sa ešte bude vysielať. Civilisti využívajú – či skôr zneužívajú - vzniknutého chaosu. Anarchia v mestách. Situáciu sa snažia hrubou silou riešiť vynervované bezpečnostné jednotky. Tie nielenže z postihnutých oblastí evakuujú preživších, ale aj bojujú voči čoraz trúfalejším vandalom a odstreľujú, ako škodnú,  potácajúcich sa zombíkov. Ako sa tak na čoraz zúfalejšiu situáciu pozerá  Stephen (David Emge), chápe nutnosť pakovať sa, kým je ešte čas. Kam? Niekam. Bohvie. Najlepšie do oblakov. Ako skúsenému pilotovi mu v tom pomôže televízna helikoptéra, patriaca spoločnosti, pre ktorú pracuje jeho nastávajúca, tehotná blondína Francine (Gaylen Rossová). Počas nočného úteku zo strechy televízie medzi seba vezmú aj Stephenovho kamaráta Rogera (Scott H. Reiniger), pracujúceho v uliciach s puškou v ruke a ten zase so sebou vezme svojho nového kamaráta, tiež „bezpečnostňáka“, candymanovského strelca   Petra (Ken Foree). Spoločnými silami a cez nástrahy sveta napadnutého nedefinovateľným Zlom (zombíkmi zamorená benzínová pumpa), sa zabarikádujú v hypermarkete. 

Kult: Úsvit mŕtvych Kult: Úsvit mŕtvych Kult: Úsvit mŕtvych

Primitívni zombíci sú aj v ňom („Toto miesto hralo, keď ešte žili, asi dôležitú úlohu v ich životoch“), ale vzhľadom k výzbroji a výcviku Rogera a Petra a tomu, že zombíkov tu zatiaľ ešte nie je až tak veľa a pohybujú sa ako korytnačky, sa im podarí situáciu dostať pod svoju kontrolu. Hypermarket im poskytuje pohodlie, jedlo, teplo a relatívne bezpečie pred zlým svetom tam vonku (médiá vysielajú už iba v drvivej menšine). Hrdinovia majú ale stále dostatok práce. Musia budovu detailne vyčistiť od zombíkov, treba pred vchody umiestniť kamióny z neďalekého parkoviska (zombíci totiž budovu obkolesujú a možno by napokon našli spôsob, ako sa dostať do jej útrob) a šťastný štvorlístok bude musieť čeliť aj ľudským motorkárskym nájazdníkom, drancujúcich všetko, čo sa dá a medzi ktorými nechýba ani Tom Savini, morbídny maskér aj dnešného filmu (ten s briadkou, ktorý hral Sex Mašinu - chlapíka s revolverom na intímnom mieste z prvého Od súmraku do úsvitu)...

V roku 1968 nakrútil maliar a  reklamár George A. Romero svoj režijný debut, slávny zombícky horor Night of the Living Dead, dnes – na znechutenie mnohých – už oficiálne zaradený medzi klasické diela kinematografie. Zo skupinky ľudí, nemajúcich veľa spoločného (okrem chuti žiť), sa časom stalo systémové klišé (razantný černoch, krehká dievčina, infikovaný...). Nikto sa v ´68-om  priveľmi nenamáhal vysvetľovať, prečo sa deje to, čoho sme šokovanými svedkami. Aj z toho sa do budúcnosti stalo klišé – niektorí tvorcovia to vysvetľovali vojenskými experimentmi, iní vesmírnym žiarením, ďalší tým, že sa z nákladiaku na miestny cintorín zošmykol sud s rádioaktívnym odpadom. Najčastejšie ale vo všetkom tom zhone, nikto nemal čas, chuť ani dôvod zaoberať sa PRÍČINOU (načo aj, no nie?). Okolo domu na samote u lesa sa potácajú mŕtvoly, ktoré vyliezli zo svojich čerstvých (ale aj riadne starých) hrobov a dostali chuť na mäso živých (a dvojnásobne tak ich mozog). Zjedia z nich len päť percent, takže telo je po oživnutí (ktoré automaticky nastane po fyzickej smrti občana) schopné pohybu, rozšíriac tak rady netvorov (navzájom sa zombíci nepožierajú). Najviac na nich platí úder / strela do hlavy...

Samotný film, aj keď v dobe premiéry si to prudérne publikum nemyslelo, nie je explicitne krvavý (už preto, že je čierno-biely), čo už sa o jeho sequeloch povedať nedá. Neskončil optimisticky a sequel, ktorý nasledoval o desať rokov neskôr a o ktorom sa tu teraz budeme baviť, ukázal, prečo. Romero v dvojke príbeh rozpracoval do širšieho spektra, k čomu mu dozaista pomohol nebývalý (na svoje pomery) rozpočet 1.000 000,- $. Nastal Dawn of the Dead. Na začiatku je atmosféra temná a tempo ostré ako žiletka, po prvej polovici ale preraďujeme na nižší rýchlostný stupeň, počas ktorého sa kameraman Michael Gornick dôsledne prispôsobuje pomerne tichej, pokojnej atmosfére nákupného centra. Po okolitom parkovisku sa potuluje len zopár kusov „živej smrti“, rozhodne nie celé davy ako v  Snyderovom remakeu z roku 2004.

Producentovi Richardovi P. Rubinsteinovi dosť práce ušetril sám Romero. Film nie len že režíroval, ale bol autorom scenára a mal na starosti aj strihovú štruktúru rozprávania (a v úvodnom štúdiu sa mihne ako herec). Na pomoc si prizval ďalšieho hororového klasika, taliana Daria Argenta (film vznikal v americko – talianskej koprodukcii), na filme spolupracujúceho  ako šedá eminencia, v titulkoch uvádzaná „script konzultant“ a so svojou kapelou The Goblins zložil hudbu, ktorá je alebo deptavá (scény s hrdinami) alebo groteskná -  to keď sledujeme komické počínanie zombíkov v obchode (parodujúce pobyt živých v obchodnom centre). Ďalšou hororovou autoritou na pľaci bol už letmo spomenutý maskér Savini, zjednodušene povedané – tvorca masiek zombíkov a nechutných štýlov ich (ale i ľudskej) likvidácie. Obľúbil si hlavne strelné rany z blízkosti (ale aj odstreľovačkou), na čo dotačná hlava reaguje efektívnym rozprsknutím sa. Savini sa nebráni ani originálnejšiemu vyvražďovaniu – skrutkovač v ušku, kladivkom bum-bum po plešatej hlavičke (keby mala vlasy, nevideli by ste tú vniknutú „džuznu“), nechýbajú však ani štandartnejšie súčasti, ako sú roztopašné zombícke detičky, pokropené burácajúcim samopalom. 

Kult: Úsvit mŕtvych Kult: Úsvit mŕtvych Kult: Úsvit mŕtvych

ROMERO A UMENIE

Vždy som v rozpakoch, keď ľudia v „obyčajných“ krvákoch hľadajú posolstvá, podnety na zamyslenie a podobné kraviny, ale, ako hovoria bratia Česi, budiž. Tento krvavý úsvit obsahuje satirické pasáže so zombíkmi, potácajúcimi sa naprieč obchoďákom, čo malo byť svojho času vtipné strieľanie si z bežných ľudí, tráviac väčšinu voľného času a míňajúcim svoje peniaze v obchodných domoch, v ktorých dostanete všetko. Ľudia ako keby v nich strácali vlastnú osobnosť, kupovali to, na čo je práve akcia a čo letí. „Mŕtvo“ sa potácajú medzi regálmi. Práve tieto pasáže, podfarbené takmer až akousi chaplinovskou hudbou, ktorú nemožno brať vážne ani keby sme akékoľvek huby pojedli, patria k tým častiam tohto kúsku.

Viac k veci sa mi zdá hodiť reč o zombíkoch. Divák ich nemôže priamočiaro, slepo nenávidieť. Sú to úbožiaci. Môžeme ale nimi aspoň opovrhovať. Predstavujú tupú, hlúpu, nerozmýšľajúcu jednoliatu masu s jediným zmyslom života – prežiť (resp. nažrať sa). Žiadne myšlienky, sny, osobnosť jednotlivca je potlačená na úkor kolektívneho masového hladu a besnenia, žiadny vývoj (aj keď kto vie, čo by vyrástlo z dieťaťa, ktoré by porodil zombík, hm!)... koniec koncov žiadne umenie, skrátka nič, čo nás odlišuje od zvierat. Na strane druhej, je obdivuhodná ich vlastnosť, že ak si niekoho vyhliadnu, idú za ním tak dlho (napriek svojej povestnej pomalosti), že ho napokon väčšinou dostanú. To je vlastnosť, ktorá nám mnohým chýba, nech sme akokoľvek živí.

Romero si však nič extra dobré nemyslí ani o nás, ľuďoch. Už v úvode nám nijako nadšeným okom ukáže nepokoj v uliciach, či fúzatého zblázneného bezpečnostňáka  v činžiaku bezmyšlienkovito strieľajúceho všetko, na čo namieri. A čo ešte len potom scéna s motorkárskymi barbarmi, ktorí páchajú svinstvo namiesto toho, aby sa snažili niečo vytvoriť! Bolo by to tak aj v reálnom živote, keby nás svet ovládli zombíci? Áno, myslím si, že hej, ale pozerať sa na to je  únavné, vysilujúce. Ale ani štyria hrdinovia sa nemajú čím chváliť - skysli apaticky v hypermarkete (tí zo Snyderovho remakeu ho opustia preto, lebo chcú vyskúšať svet „tam vonku“). Na strane druhej, na ich obhajobu sa treba spýtať „A čo iné im zostáva?“. Munície majú dostatok, ale predsa nemá zmysel chodiť z ulice do ulice a zastreliť dajme tomu dvesto zombíkov v hodine (určitú nádej - ktorú ale rozrušené zvyšky ľudstva nemienia brať vážne - ponúka jednooký bradatý chlapík, splietajúci v televíznom prenose čosi o „porozumení“). Ako naznačila  už činžiaková scéna, hoci sú zombíci de facto už po smrti, ľudí, ktorí ich definitívne likvidujú ranami do lebiek, toto morbídne „zamestnanie“ ubíja, ničí, môže viesť k samovražde, ktorá sa začína v takomto svete zrazu javiť ako jediné možné, rozumné a príjemné východisko. Vyložene opovrhnutie v nás vzbudzuje pasáž, v ktorej sa pozeráme, ako naši spoluobčania vyrážajú v sychravé doobedie vo flanelových košeliach a s puškami na sviatočný lov, postávajú v skupinách pri ceste (spolu s úpadok predstavujúcimi vojakmi), pijú pivo, horúci čaj, jedia, bavia sa a občas zastrelia z lesa sa práve vypotácajúceho zombíka. Nepochopili, že situácia sa im vymyká spod kontroly, aj naďalej si chcú žiť svoje životy, na obed sa dobre najesť, večer si pozrieť televízor, netrápiť sa abstraktnými problémami. Práve nečinnosť / podcenenie situácie, nás dostane na začiatku tretieho dielu.

Kult: Úsvit mŕtvych Kult: Úsvit mŕtvych Kult: Úsvit mŕtvych

A TÍ OSTATNÍ ...

Dawn of the Dead mal úspech, takže nasledovali ďalšie jatky, vrátane Fulciho „nepravého“ pokračovania Zombi 2 (scénka zombík vs. žralok). Divákov však hnilí spoluobčania už po chvíľke prestali zaujímať, a to napriek tomu, že sa k téme vyjadril aj režijne debutujúci scenárista Votrelca Dan O´Bannon (The Return of the Living Dead) alebo reanimátor Yuzna (Return of the Living Dead III). Úspech nemalo, ani keď to tvorcovia brali s humorom (Ken Wiederhorn v ľahko zabudnuteľnom Return of the Living Dead II) a dieru do sveta začiatkom 90. rokov nespravil ani režírujúci Savini (farebný remake Romerovho Night of the Living Dead). No a snaha Wesa Cravena vrátiť zombíkov na rodné Haiti a použiť  pomerne seriózny scenár, snažiaci sa fenomén chodiacich mŕtvol vysvetliť aspoň naoko vedecky, vyšla tiež vnivoč (The Serpent and the Rainbow s Billom Pullmanom). Dôstojným zakončením Romerovej „originálnej“ trilógie bol jeho apokalyptický Day of the Dead, v ktorom zombíci už viac-menej úplne prevzali nadvládu nad svetom. Filmoví zombíci v tej chvíli už nemali čo ponúknuť a ustúpili do tmy.

Aj keď sa to mnohým nebude páčiť, na comebacku zombíkov v posledných rokoch má podiel preklínaný (ale úspešný) Paul W. S. Anderson a jeho Resident Evil (v prvotných plánoch štúdia ho mal nakrútiť Romero). Sequel s podtitulom Apokalypsa už režíroval Alexander Witt a hovorí sa o ďalšom (a nie poslednom) pokračovaní. Niektoré nové zombíčiny boli až príliš krotké (Rituál z produkcie Robert Zemeckis - Joel Silver). Naopak, dobre si s fenoménom mŕtveho a predsa sa hýbuceho mäsa poradili Angličania, či už to zobrali seriózne (boyleovka 0 28 dní, ktorej by mal pribudnúť mladší braček) alebo s humorom (Shaun of the Dead). Romero sa vrátil až v 21. milénií, keď  trilógia prestala byť trilógiou:  Land of the Dead, v ktorom  zombíci definitívne ovládli svet, ale pozostatky ľudí sa v ňom naučili prežívať.

V roku 2004 režijne debutoval mladý Snyder čiernym koňom roku -  Dawn of the Dead. Z právneho hľadiska sa pravdepodobne muselo oficiálne hovoriť ako o Romerovom remakeu, ku ktorému odkazuje niekoľko vtipov (zostarnutý Ken Foree ako televízny kazateľ cituje vlastné „Až bude v pekle plno, mŕtvi budú chodiť medzi nami“, nechýba ani šerif Savini), ale jedinou ozajstnou spoločnou vecou s originálom je hypermarket. Inak samé zmeny. Hrdinov je viac, akcia je svižnejšia, finále depresívnejšie (tak už si krucinál pozrite aj tie záverečné titulky!), pribudla postava zbrojára Andyho a hlavné heslo dňa znie „Len žiadna satira, preboha!“. Niektoré staré dobré klišé zostali, niektoré pravidlá sa však inovatívne zmenili – zombíci utekajú a ak spadnete z rebríka, zostanete mŕtvi;  na zombíka sa premeníte len v prípade, že vás zombík pohrýzol, čiže do kontaktu sa s vami dostali jeho sliny a krv. V originálnom filme je scéna, kedy je hrdina pofŕkaný zrazenou krvou zombíka, ale zmení sa naňho, až keď si z neho zombík dva razy labužnícky odhryzne (a aj to trvá premena niekoľko hodín, ak nie dní).

P.S. – Dawn of the Dead existuje aj v režisérskom zostrihu, dlhšieho od klasickej verzie o cca trinásť minút (takže trvá 139 min). K dispozícii by mal byť aj zostrih o dĺžke hodinky a pol, ktorý má na svedomí Dario Argento.

 


autor Ivan Kučera 16.11.2005
Páči sa mi!
Meno:
ODOSLAŤ
:)
REBRÍČEK SK
01 |
návšt. 16587
02 |
návšt. 5873
03 |
návšt. 5063
04 |
návšt. 3224
05 |
návšt. 2433
06 |
návšt. 1791
07 |
návšt. 1887
08 |
návšt. 1730
09 |
návšt. 1507
10 |
návšt. 1201
REBRÍČEK US
01 |
$39,6 mil.
02 |
$33,2 mil.
03 |
$4,5 mil.
04 |
$4,2 mil.
05 |
$3,6 mil.
06 |
$2,8 mil.
07 |
$2,7 mil.
08 |
$2,7 mil.
09 |
$1,8 mil.
10 |
$1,8 mil.
SOCIÁLNE SIETE
KOMENTÁRE
vaše novinky zo sveta zábavy
sector logo
network
ISSN 1336-4197. Všetky práva vyhradené. (c) 2019 SECTOR Online Entertainment / sector@sector.sk