KULT: DR. DIVNOLÁSKA

KULT: DR. DIVNOLÁSKA

Článok



Stanley Kubrick

Bol scenáristom, producentom, ale hlavne režisérom. Jeho kompletná filmografia obsahuje 16 titulov. Na vytvorenie presnej polovice z nich však potreboval takmer štyridsať rokov. V osemdesiatych rokoch nakrútil len dva a v deväťdesiatych stihol vytvoriť už len jeden film, aby sa, paradoxne, už jeho premiéry nedožil.

Narodil sa 26. júla 1928 v New Yorku. Už od svojich sedemnástich rokov pracoval v časopise Look ako fotograf. Jeho záľubou sa okrem fotografovania stali aj filmy. V roku 1950 obetoval všetky svoje úspory, aby nakrútil dokumentárnu snímku Deň zápasu, po ktorej nasledovali krátke dokumenty na objednávku Flying Padre a The Seafares. 25-ročnému Kubrickovi podarilo nakrútiť hraný film Strach a túžba. Začínajúceho filmára potešili priaznivé ohlasy na jeho režisérsky talent, čo mu umožnilo vytvoriť ďalšie dva filmy Vrahov bozk (1955) a Zabíjanie (1956), ktoré mu zaistili pozornosť Hollywoodu, kde v roku 1957 nakrútil Cesty slávy s Kirkom Douglasom v hlavnej úlohe. Slávny herec sa neskôr osobne prihovoril, aby Kubrick prevzal nakrúcanie historického veľkofilmu Spartakus (1960).

Potom, č osa Kubrickovi nepodarilo nakrútiť v Hollywoode ďalší film, presídlil do Anglicka. Ukázalo sa, že natrvalo - nakrútil tu všetky svoje ďalšie filmy. Ako svoj prvý britský film vytvoril Lotitu (1962). V roku 1963 nakrútil vojnovú paródiu Dr. Divnoláska s Peterom Sellersom. Na ďalšom filme spolupracoval s autorom vedecko-fantastickej literatúry Arthurom C. Clarkom. Film 2001: Vesmírna odysea (1968) dodnes patrí medzi najlepšie diela sci-fi žánru. Potom nakrútil Mechanický pomaranč (1971), ktorý, pokiaľ išlo o kontroverznosť témy, súperil s Lolitou - tentoraz však nielen zobrazovaním sexu, ale aj násilia. Barry Lyndon (1975) znamenal obrat v Kubrickovom profesionálnom i súkromnom živote. Jeho neúprosné požiadavky na maximálne výkony a dokonalosť hercov i štábu sa stali legendárnymi.

 

V polovici 70. rokov dostal Kubrick ponuku režírovať pokračovanie komerčne veľmi úspešného filmu Vyháňač diabla, čo síce odmietol, ale po päťročnej príprave nakrútil vlastný horor Osvietenie (1980) podľa predlohy Stephena Kinga.

Prešlo ďalších sedem rokov, kým do kín prišiel ďalší film z dielne Stanleyho Kubricka: Olovená vesta (1987). V roku 1990 nadviazal prerušovanú spoluprácu s Brianom Aldissom na sci-fi projekte Umelá inteligencia (A. I.), avšak postup bol pozvoľný a snímka odsunutá do úzadia, pretože technológia zvláštnych efektov nebola na Kubrickovej predpokladanej úrovni. Film v roku 2001 dokončil americký režisér a Kubrickov priateľ Steven Spielberg.

V polovici 90. rokov začal pripravovať nový projekt, o ktorom nikto nepredpokladal, že bude definitívne posledný. Známy bol iba názov - Eyes Wide Shut, žáner (erotický thriller) a kľúčoví protagonisti Nicole Kidmanová a Tom Cruise. Po tri a pol ročnej práci mal film svetovú premiéru už bez zosnulého tvorcu, a ako veľa filmov predtým aj tento sa stretol s typickým rozporuplným prijatím kritiky a verejnosti.

Jeden z najosobnejších a najkontroverznejších filmových umelcov ukončil svoju dráhu nečakane a predčasne. Zomrel v spánku na srdcový infarkt.7. marca 1999.

Kult: Dr. Divnoláska

Dr. Divnoláska alebo Ako som sa naučil nerobiť si starosti a mať rád bombu

Slávna protivojnová satira Stanleyho Kubricka je aj dnes akýmsi mrazivým vyznaním: varuje pred situáciou, kedy sa bojový potenciál vymkne politickej kontrole a nevinní vojaci rozpútajú zničujúcu vojnu. Režisér svoje varovanie štylizoval do grotesknej podoby. Príbeh vedie v troch vzájomne sa prelínajúcich sujetových rovinách a každej priraďuje vlastnú poetiku.

Prvá rovina sa odohráva na vojenskej základni, ktorej pomätený veliteľ Jack D. Ripper, posadnutý myšlienkou zničiť komunistické zlo, vydal rozkaz k leteckému útoku na Sovietsky zväz. Udalosti, ktoré sa odohrávajú na základni naberajú až pseudodokumentárnu podobu, čo je očividné hlavne pri prestrelke s jednotkou snažiacou sa obsadiť základňu. Ani tam ale nechýba absurdná scéna s telefonovaním do Bieleho domu, v ktorej sa Mandrake márne snaží zohnať drobné mince do automatu.

Druhú rovinu tvoria udalosti odohrávajúce sa na palube jedného z lietadiel, ktoré neodvolateľne smeruje zničiť nepriateľa. Scény v lietadle využívajú stereotypy z vojnových filmov.

V tretej rovine sa rieši krízová situácia na najvyššej úrovni za spoluúčasti amerického prezidenta, ruského veľvyslanca, britského kapitána a šialeného Dr. Divnolásku, bývalého nacistického dôstojníka. V pentagonskom štábe sa riešia so zreteľnou nadsázkou strategické problémy celosvetového dopadu. Vzniká tým konverzačná burleska, ktorá zľahčuje jednotlivé postavy aj navodzované zápletky.


Film môžeme klasicky rozčleniť na päť dramatických častí:

Expozíciu tvoria tri sekvencie, v ktorých sa nám predstavia takmer všetci hrdinovia. Prvá sekvencia na základni: Generál Ripper telefonuje Mandrakovi, aby vydal rozkaz lietadlám zaútočiť na Rusko. Druhá v lietadle: Posádka B - 52 dostáva kódovanú šifru. Tretia v byte generála Bucka Turgidsona, ktorý musí s celou situáciou oboznámiť amerického prezidenta Muffleyho. V expozícii je jemne naznačený aj žáner, ale nie je to isté. Tušíme, že môže ísť o komédiu len pre absurdnosť situácie.

Kolíziu tvorí podstatná časť filmu, keď všetky postavy riešia neodvrátiteľnú situáciu. Všetko sa zauzľuje: Mandrake sa stáva "rukojemníkom" generála Rippera, posádka lietadla si vytýčila cieľ a smeruje zničiť Sovietsky zväz a Muffley telefonuje, aby svojmu priateľovi, ruskému prezidentovi, povedal o nehode. Monológ (počujeme len prezidenta Muffleyho) je napísaný veľmi detailne a vtipne, v tejto chvíli niet pochýb, že ide o satirickú komédiu. Dozvedáme sa aj, že v prípade útoku je Sovietsky zväz rozhodnutý použiť "zbraň posledného súdu". Lietadlo sa medzitým pokúša zostreliť ruská raketa, ale neúspešne.  S problémami sa im podarí zachrániť horiacu časť lietadla, avšak stratia akýkoľvek kontakt zo zemou.

Za krízu (vyvrcholenie) môžeme považovať moment, keď sa Ripper zastrelí v kúpeľni a Mandrakovi sa podarí odhaliť kód na odvolanie lietadiel. V Pentagone všetci napäto pozorujú veľkú tabuľu, ktorá radarovo zachytáva všetky lety. Kód sa podarilo dešifrovať a všetky lietadlá ustupujú. Všetky, až na jedno.

V peripetii prichádza nádej na alternatívne riešenie, ktoré sa zdá byť rovnako absurdné ako čokoľvek iné. Bizarný Dr. Divnoláska prichádza s nápadom na záchranu aspoň niektorých ľudí. Prezident chce všetko zachrániť a obetovať svojich vojakov. Prezradí Rusom primárny aj náhradný cieľ útoku a povolí im zostrel lietadla. Je presvedčený, že ak "tam pošlú všetko, určite neminú". Americkému lietadlu však dochádza palivo a je jasné, že do cieľa nedôjdu. Ako správny vlastenci sa teda rozhodnú vypustiť raketu inam.

Tým sa dostávame ku katastrofe, v ktorej  raketa spolu s veliteľom lietadla pomaly dopadá na zem a vybuchuje...


Pozoruhodný je výkon Petera Sellersa, ktorý tu stvárnil tri rozdielne postavy: anglického dôstojníka Mandreaka, amerického prezidenta Muffleyho a fašistického poradcu Dr. Divnolásku. Každá postava má svoje charakteristické črty, ktorými sa odlišuje od ostatných.

Film odhaľuje absurdnosť politických a vojenských mechanizmov, paranoju z nepriateľa a zaslepenú túžbu po deštrukcii.

Dr. Divnoláska alebo Ako som sa naučil nerobiť si starosti a mať rád bombu znamenal pre Kubricka veľké riziko - do toho času sa totiž čokoľvek "nukleárne" nepovažovalo za komické.

Hoci pôvodne sa uvažovalo o dráme, Kubrick sa rozhodol, že množstvo nápadov, ktoré vymyslel, je, skrátka, príliš absurdných, než aby ich niekto mohol brať vážne.

Čo môže byť absurdnejšie ako nápad dvoch superveľmocí, ktoré chcú zničiť celý život na Zemi pre nehodu okorenenú politickými rozdielmi. Aj napriek tomu, že film obsahuje rôzne komické momenty je menej štylizovaný a viac realistický ako hocijaké iné spracovanie takejto problematiky, ktoré sa tvári realisticky a je oveľa viac štylizované. Kubrickovi sa podarilo nakrútiť komédiu z ktorej máme oprávnene nočné mory, pretože to, čo sa nám vo filme zdalo také komické sa vlastne môže stať hocikedy. V kontexte hroziaceho zničenia sveta môže pokrytectvo, nedorozumenie, paranoja, ambície, patriotizmus, hrdinstvo a dokonca aj rozumnosť evokovať smiech. Avšak, na ako dlho...?


Dr. Strangelove or: How I Learned to Stop Worrying ... (GB 1963, 95 min.)
Réžia: Stanley Kubrick. Námet: Peter George - román Red Alert. Scenár: Stanley Kubrick, Terry Southern, Peter George. Kamera: Gilbert Taylor. Hudba: Laurie Johnosn. Hrajú: Peter Sellers, George C. Scott, Sterling Hayden, Keenan Wynn, Slim Pickens, Peter Bull




 


autor Nina Šilanová 8.6.2005
Meno:
ODOSLAŤ
:)
0 z 10
0 z 10
FILMOVÉ PREMIÉRY
12.9 |
hodnotenie 7/10
12.9 |
hodnotenie 6/10
12.9 |
hodnotenie 7/10
12.9 |
hodnotenie 7/10
12.9 |
hodnotenie 8/10
19.9 |
hodnotenie 8/10
19.9 |
hodnotenie 5/10
19.9 |
hodnotenie 7/10
26.9 |
hodnotenie 8/10
NAJČÍTANEJŠIE
|SLNOVRAT
2
hodnotenie 8/10
|LOLI PARADIČKA
1
hodnotenie 7/10
|LEVÍ KRÁĽ
1
hodnotenie 7/10
|VTEDY V HOLLYWOODE
4
hodnotenie 8/10
|SPIDER-MAN: ĎALEKO OD DOMOVA
5
hodnotenie 8/10
|X-MEN: DARK PHOENIX
1
hodnotenie 6/10
|NECH JE SVETLO
1
hodnotenie 8/10
|ANNABELLE 3: NÁVRAT
2
hodnotenie 7/10
FILMOVÉ NOVINKY
REBRÍČEK SK
01 |
návšt. 16587
02 |
návšt. 5873
03 |
návšt. 5063
04 |
návšt. 3224
05 |
návšt. 2433
06 |
návšt. 1791
07 |
návšt. 1887
08 |
návšt. 1730
09 |
návšt. 1507
10 |
návšt. 1201
REBRÍČEK US
01 |
$39,6 mil.
02 |
$33,2 mil.
03 |
$4,5 mil.
04 |
$4,2 mil.
05 |
$3,6 mil.
06 |
$2,8 mil.
07 |
$2,7 mil.
08 |
$2,7 mil.
09 |
$1,8 mil.
10 |
$1,8 mil.
SOCIÁLNE SIETE
KOMENTÁRE
vaše novinky zo sveta zábavy
sector logo
network
ISSN 1336-4197. Všetky práva vyhradené. (c) 2019 SECTOR Online Entertainment / sector@sector.sk