CESTA DO FANTÁZIE

Kúpele však predstavujú jedno z najbizarnejších miest, ktoré Chihiro vo svojom živote navštívila. Oddýchnuť si sem chodia milióny bohov po náročnej práci a nemenej čudní pracovníci (dievčatá s veľkými hlavami a stvorenia pripomínajúce žabiakov) sa im snažia vyhovieť. Šéfkou kúpeľov je Yubaba, čarodejnica so svojským tajomstvom, ktoré utužuje každonočným odletom za ďaleký horizont. S Yubabou žije veľké, dvojmetrové nemluvňa, o ktoré sa starajú tri skákajúce zelené hlavy. A v neposlednom rade žije v kúpeľoch Haku, s ktorým sa stretla Chihiro krátko po vstupe do kúpeľov. Haku je však mladý čarodejník, ktorý sa dokáže zmeniť na draka. Mladej Chihiro je však pri vstupe do zamestnania Yubabou odobraná polovica mena (a z Chihiro sa stáva Sen) a dostáva najšpinavšiu robotu. Je to zvláštny svet plný vlastných pravidiel a navyše do neho prekvitá Beztvárny, zvláštna postava rozdávajúca zlato a likvidujúca tunajších pracovníkov...

    
Cesta do fantázie nie je obyčajným filmom. A dokonca nie je ani obyčajným detským filmom. Nemôžete ho zaškatuľkovať ani ako animovaný film, najmä ak sa pozriete na krajinu pôvodu. Pretože Japonsko hrá vo vlastnej i svetovej kinematografii zaujímavú úlohu zloženú z dvoch tvári - hrané filmy sa vyznačujú pomalosťou a snahou o rôzne žánre, ale animované filmy, manga a štýl animé preberajú taktovku a importujú tie najzaujímavejšie príbehy v bizarnom stvárnení. Japonský animovaný film nie je zďaleka len rozprávkou pre deti alebo šialeným Pokémonom. Do animovaného filmu spadá najväčšia porcia fantázie, ktorú vedú rôzne kultové hity ako napríklad Akira, Ninja Scroll alebo Ghost in the Shell. Keď v roku 1999 dorazil Matrix a všetkým spadla sánka od úžasu, milovníci manga filmov mohli len mávnuť rukou a hneď vedeli, odkiaľ vietor fúka. Bratia Wachovski sa inšpirovali v rôznych končinách kultúry, ale práve Ghost in the Shell a Ninja Scroll pocítite v Matrixe každú chvíľu. A to už nehovoríme o skĺbení kultúr v podaní Animatrixu, ktorý ukazuje japonskú fantáziu v ďalekom a výraznom svetle.

Japonci vytvoria čokoľvek a vďaka obrovskej láske k mange nemajú príliš veľké problémy so stvárnením svojich snov. Aj súčasná Cesta do fantázie môže evokovať pocity z iných kultúrnych okruhov - mnohým bude pripomínať výprava Chihiro za záchranou svojich rodičov Carrolovu Alenku v ríše divov. Samozrejme, pocity sa môžu zhodovať, ale v konečnom dôsledku nie je fantastický svet Sen žiadnou ríšou divou, ale geniálne vytvorenou fantáziou. A konečne sa na filmovom plátne dokážete vžiť aj do pocitov čitateľov japonských komiksov, fanúšikov nočných animovaných filmov na zahraničných staniciach i hráčov famóznych počítačových hier (napríklad Final Fantasy). Všetky tieto produkty odzrkadľujú hlbokú studňu brilantných nápadov a Cesta do fantázie vám v neposlednom rade ukáže aj štýl rozprávania a viaceré zaujímavé prvky kultúry Ďalekého východu.

Ak vám bude scenár pripadať jednoduchý resp. nespojitý, najmä kvôli celkovému poňatiu, ktoré pripomína skôr sériu náhodných resp. len čiastočne cielených dejových epizód a návštev rozličných častí kúpeľov a ich hostí, ocitnete sa presne v koži iných vyznávačov japonskej kultúry. Celý čas budete hltať haldu originálnych nápadov a čiastočne uvažovať, že ak by tento film mal ešte aj poriadny dej a nie len sériu scén, bol by úplne fantastický. Po vzore ostatných produktov však všetko na konci do seba zapadne a fantastický kruh sa uzavrie. Celý čas sa budete cítiť na okraji centra diania, no v závere vás prepadne rezultátny tieň a neposledný triumf scenára - jeho dejová celistvosť. Vo Final Fantasy hráte 60 hodín hru a neviete presne, čo sa deje, v Ceste do fantázie sledujete 120 minút filmové dianie. V oboch prípadoch sa dozviete v posledných minútach všetko tak, aby ste pri druhom zhliadnutí / hraní dokázali vychutnávať pointy resp. aj maličké momenty bez obmedzení.

Celý svet si nevytvoril v pozícii scenáristu a režiséra nikto menší ako Hayao Miyazaki, ktorý má na konte viacero famóznych eposov, spomeňme len prechádzajúcu Princeznu Mononoke. Cesta do fantázie je úplne iná a len veľmi ťažko dokážete vysloviť verdikt, či je lepšia alebo horšia. Oba eposy majú svoje čaro a spadajú nielen do môjho osobného Top 10 rebríčka. Oba filmy majú aj množstvo zaujímavých vyjadrovacích prostriedkov - čaká nás obľúbený vážny rozhovor dievčaťa a chlapca, ktorý nie je romantický alebo výrazovo láskyplný, ale citovo-podfarbený hudbou v pozadí a niekoľkými mimickými črtami tváre vyjadrujúcimi neuveriteľnú dávku sugescie. A to už nehovorím o famóznom prvku - vlaku smerujúcom do neznáma, na ktorý nasadne Chihiro v poslednej štvrtine príbehu. Tento zlom je len ďalšou pozvánkou a výzvou, či je hrdinka (a s ňou aj divák) ochotná cestovať ďalej a objavovať ďalšie záhady resp. spojitosti tohto sveta.
    
V neposlednom rade treba spomenúť aj zaujímavú animačnú techniku, ktorá je jasným odlíšením od produkcie Walta Disneyho (ktorý však paradoxne zaisťoval distribúciu filmu v USA a lemoval mu aj cestu k Oscarovi za najlepší animovaný film) a priamym podaním čara japonskej kultúry. Okolie a jednotlivé časti fantastického sveta sú nádherné a mnohí by neváhali v nich ostať naveky. A nechýbajú ani typické bláznivé japonské mimické prechody hlavných hrdinov (či už v podobe formy - veľké oči, typická tvar - alebo výrazu - množstvo grimás).
    
Cesta do fantázie je jedinečný magický film. Nie je len animovanou rozprávkou pre deti, ale nevyčerpateľným svetom fantázie pre všetkých filmových divákov. Rekordné tržby v Japonsku (absolútne najúspešnejší film), množstvo festivalových a filmovo-kritických cien a milióny očarených divákov. Nechcete sa stať jedným z nich?

Spirited Away (Japonsko/USA, 2001, 124 min.)
Réžia: Hayao Miyazaki. Scénar: Hayao Miyazaki. Animácia: Masashi Ando, Kitaro Kosaka, Megumi Kagawa. Hudba: Joe Hisaishi.