5.0

Filmová recenzia

Byť milým, tichým chlapíkom, ktorý je vždy slušný a pokojný je fajn. Brať život s nadhľadom je tiež fajn. Čo však, ak jednoducho nemáte svoj deň? Dokedy necháte na seba kydať všetko svinstvo sveta? Dokážete sa vzoprieť? Dokážete, povedzme, odísť z kina?

Na svete sú dva druhy zúrivcov. Explozívny a implozívny. Explozívny typ, to je chlapík ktorý kričí na pokladníka, keď mu nechce zobrať haliere. Implozívny typ je ten pokladník, ktorý necháva roky na seba kadekoho kričať a potom zoberie búchačku a vystrieľa celý obchod. Dave (Adam Sandler) je ten pokladník. Za fasádou návykov, spoločenských hodnôt a pokojnej povahy sa skrýva nervózny tiger, ktorý hľadá cestu von. Dave robí prácu za svojho šéfa, ale ten si to neváži. Snaží sa žiť v harmónii so svojím okolím, ale ono ho neustále prehliada, alebo ponižuje. Neuroticky sa trasúca noha prezrádza tikanie bomby.

Po nešťastnom incidente v lietadle, a druhom ešte nešťastnejšom v bare je verdikt súdu tvrdý, ale jasný: Kurz sebaovládania. Mentorom, sprievodcom, ale najmä mučiteľom je uznávaný, obávaný a celkom zrejme vyšinutý doktor Buddy Rydell (Jack Nicholson). On sa stal pôvodcom príbehu a je i zdrojom ďalších trampôt.

V tejto chvíli si dovolím krátku odbočku. Ak ste videli ukážku na túto komédiu, možno budete zdieľať moje pocity. V prvom rade nie celkom presvedčivý dojem z celého filmu. V druhom rade, výrazná - rozhodne ústredná - pozícia Jacka Nicholsona. Jeho "entrée" je magické, jeho diabolský úsmev pôsobivý. Teraz po vzhliadnutí celej snímky musím povedať, že ukážka neklamala.

Letný komediálny hit potrebuje fungujúceho komika, prípadne dvojicu komikov a tak pri rýchlej frekvencii filmov musí Hollywood vyrábať nové a nové dvojice. Popri tých klasických vznikajú aj úplne nové. K takým zaraďujem pár zložený z "tvrdého hocha" a z "nechceného hrdinu". Prvou takouto komickou dvojicou bol pár De Niro - Crystal, ktorý dvakrát pomerne úspešne analyzoval ziskovosť smiechu. Novú dvojicu vytvorili démonický Nicholson a "slušák" Sandler. Ako to už v nerovných manželstvách býva, démon zožral slušáka. Kurz sebaovládania je koncertom pre jednu postavu. Tam kde Dr. B. vybuchuje a poúča, kde prská sliny a používa pálku, tak tam Dave (s)pokojne postáva v úzadí a poctivo nahráva.

Celý film sa tak odohráva v konštantnom tempe, ktoré vás nenudí, ale ani vás nenúti váľať sa od smiechu po zemi. Pravdupovediac, myslím, že za celú projekciu som sa ani raz nezasmial, čo považujem za, pre komédiu, tragické vysvedčenie. Na druhú stranu som sa ani nenudil. V podmaze s hudbou z West Side Story som pozeral snímku s pomerne uveriteľnou zápletkou (rozhodne uveriteľnejšou než spomínaný Analyse That), so sympatickým hlavným hrdinom, s ktorým sa dá stotožniť. Myslím, že divák čoskoro pochopí, že skôr než o utišovanie hnevu ide o čosi úplne iné. Skôr než o komédiu ide o.... no a tu zostávam v rozpakoch. Dať Kurzu sebaovládania vážnejší punc by bolo neúnosné, a pravdepodobne aj nefér. Aspoň zo záverečných viac-menej vydarených cameo (McEnroe, skvelý Harrelson), nevydarených cameo (strašný, strašný exstarosta Giuliany), neuveriteľne fádneho bozku na štadióne a nutného "prekvapivého" obratu divák pochopí, že naozaj malo ísť o komédiu.

Nie celkom je tomu tak. Na druhú stranu: Gúúúsfraba.

Anger Management (USA, 2003, 106 min.)
Réžia: Peter Segal. Scenár: David Dorfman. Kamera: Donald McAlpine. Hudba: Teddy Castellucci. Hrajú: Adam Sandler, Jack Nicholson, Marisa Tomei, Luis Guzmán, Jonathan Loughran, Kurt Fuller, Krista Allen, January Jones, John Turturro.