10

Filmová recenzia

Letná filmová škola v Uherskom Hradišti mi ponúkla možnosť výberu z vyše tristo filmov. Vďaka fyzickým a neskôr už aj psychickým obmedzeniam ľudského tela (jedlo, spánok, potreby) sa mi za sedem dní pošťastilo vidieť (len) vyše päťdesiat filmov. Niektoré boli slabšie, niektoré lepšie a pár ich bolo úchvatných. A medzi tými úchvatnými bol jeden, ktorý pre mňa znamenal vrchol festivalu. Bol to filmový prepis zbierky balád K. J. Erbena – Kytice.

Režisér a kameraman F. A. Brabec (Král Ubu) sa podujal na projekt, o ktorom režiséri a filmoví tvorcovia nechceli nič počuť. Preniesť na filmové plátno Erbenove básne a nestratiť pritom ich myšlienky je náročná úloha, ktorá si žiada dlhú a detailnú prípravu. Okrem práci na scenári sa Brabec sústredil na element, pre Kyticu rovnako dôležitý – na kameru. Práve tá píše príbehy a maľuje krásne obrazy. Jej citlivý objektív pod Brabcovou taktovkou zachytáva krásu krajiny, plynúcej oblohy, farebných kontrastov či padajúcich listov. Celý film je vlastne úžasná maľba. Školená kamera ani na sekundu nespadá do gýčových a samoúčelných polôh, čomu by sa pravdepodobne iný tvorca pri prepise Kytice nevyhol. Veľké plátno ešte umocňuje vizuálny zážitok a ponúka divákom doslova pastvu pre oči. Brabec jednoznačne potvrdil, že právom patrí k českej kameramanskej špičke.

Pre filmové spracovanie bolo z celkového množstva trinástich Erbenových básni vybratých šesť už chronicky známych hrôzostrašných balád a jedna rozprávka. Štruktúra snímka pozostáva z už spomínaných siedmich príbehov, ich spojovacieho prvku chlapca s píšťalkou, ktorý plní úlohu akéhosi rozprávača a siedmich sviečok z ktorých každá predstavuje jednu baladu. Príbehy o láske, túžbe, utrpení a opakujúcej sa krutej smrti odohrávajúce sa od jara do zimy zobrazujú život v kontexte jedného roka. Prvou baladou je „Kytice“, ktorá hneď v úvode špecifikuje Brabcovu filmovú reč a zoznamuje diváka s netradičným spojením obrazu a textu básne. Nasleduje úžasne spracovaný „Vodník“, herecky dokonalá „Svatební košile“, hororovo mrazivá „Polednice“, krvavý „Zlatý kolovrat“, tajomne depresívna „Dceřina kletba“ a smutno šťastný „Štědrý den“ v ktorom končí ľudský život a symbolicky zhasína knot poslednej sviečky.

Okrem kompozične prepracovanej kamery a výborného scenára, ktorý pôvodne dielo nedegraduje, ale jednoznačne posúva ďalej má Kytice dokonalú hudobnú stopu. Skladateľ Jan Jirásek našiel tie správne melódie pre Erbenove pochmúrne príbehy a dokázal, že vie pracovať s atmosférou hororového žánru. Gitarový rif v balade „Zlatý kolovrat“ patrí k hudobným vrcholom českého filmu.

Na tvorbe Kytice sa podielala plejáda známych a menej známych hercov. Prekvapením je celkovo kvalitný výkon speváka Dana Bárty v úlohe Vodníka a jeho filmovej partnerky krásnej Lindy Rybovej. Strašidelnú Polednici si z chuti zahral dokonale zamaskovaný Boleslav Polívka a približne rovnako hrozivo sa svojej úlohy živého mŕtveho zhostil famózny Karel Roden. Záver patril Stelle Zázvorkovej a jej odchodu na onen svet.

Ak ste ešte stále na vážkach, či ísť na film, ktorý sa jasne vymyká z mainstreamu a obávate sa tzv. ušľachtilej nudy, skúste to prekonať. Pokiaľ nepovažujete za filmový vrchol Scary Movie a viete vnímať hĺbku a myšlienku filmu, neváhajte. Kytice za vašu pozornosť určite stojí.

Kytice (ČR, 2000, 78 min.)

Réžia: F. A. Brabec. Scenár: Miloš Macourek, F. A. Brabec, Deana Jakubisková podľa zbierky balád K. J. Erbena. Kamera: F. A. Brabec. Hudba: Jan Jirásek. Hrajú: Linda Rybová, Dan Bárta, Karel Roden, Zuzana Bydžovská, Bolek Polívka, Aňa Geislerová