ARTHUR: PREKLIATIE

Skupina kamarátov z detstva pripraví pre narodeninového oslávenca parádne prekvapenie. Pred desiatimi rokmi frčali na Bessonovom Arthurovi s Minimojmi, Maltazardovej pomste a Súboji dvoch svetov. Teraz čerstvo 18-ročný Alex (Mathieu Berger) zažije výlet do reálneho domu, v ktorom Arthura nakrúcali. Nachádza sa neďaleko Paríža, pre Alexa ho objavil priateľ Momo a búra predpoklady, že trilógiu točil Luc Besson niekde v štúdiu medzi kulisami.

Scenár k aktuálnemu hororu Arthur: Prekliatie samotný Besson (Valerián a mesto tisícich planét, Piaty element, Lucy, Okrsok 13, Leon, Kuriér, 96 hodín) doslova odflákol. Chce zaujať hluchým environmentálnym konceptom detinských pubescentov. Ako režisér sa tu predstavuje Francúz pôvodom zo Švajčiarska Barthélémy Grossmann. Bessonove inštrukcie poslušne na plátne realizuje kreujúc nesympatický kamarátsky súzvuk so závanom obohraného miestneho tajomstva.

V úvode zaznamenávame pretrvanie vrúcneho priateľstva ôsmich ľudí na prahu dospelosti. Vyzerajú skôr ako vizuálne zaujímavý výber tínedžerov, ktorý sa ale vznáša kdesi v bezvetrí infantilných radovánok. Kolorit tvoria hlavný „fešák“ Alex, chápavá Sam (Bessonova dcéra Thalia), rozjašená Renata (Jade Pedri), dvojica bratov (či frajerov?) Maxime (Vadim Agid) a Dominique (Marceau Ebersolt), mudrlantský Douglas (Mikaël Halimi), fotografka Mathilde (Lola Andreoni) a černošský doplnok menom Jean (Yann Mendy).

Idú si na dvoch autíčkach, radostne naladení, nik sa s nikým neháda, len sa tešia na výlet do reálneho miesta nakrúcania ich obľúbeného filmu. Divák si v podstate ako u Cloverfieldu musí prejsť nutným pubertálnym ničnerobením, aby mohol nastať žánrový zvrat v štýle Pachu krvi, TMMP, Ruín či Domu voskových figurín. Hrdinovia sa nachádzajú v miestnom zapadákove a čelia neznámu.

Shlasheriáda na seba nenechá dlho čakať. Scenár sa síce neustále snaží nájsť cestu, ako sa dovtedy máme na hrdinov namotať, no k žiadnej interakcii nedochádza, chladnokrvne sledujeme ich konanie a banálnu konverzáciu. Kamera veselo vibruje medzi scenériami slnečného (i keď vidláckeho) vidieka a silene hmlenými, väčšinou lesnými, zábermi hroziaceho nebezpečenstva. Do toho občas nasype hektiku zrýchleného snímania postáv kvôli vypätosti situácie.

Fanúšik Arthurových dobrodružstiev sa občas necháva unášať spomienkami na konkrétne scény z trilógie. Šablónovito inštalované kulisy a predmety majú zintenzívniť jeho dojem z dávno videného. Prepálene ho do toho súkajú hrdinovia filmu cez vlastné uveličenie.

Besson v scenári doslova vykráda sám seba, no ponúka stále len to spomínanie, príbehom nezaujme, svoj minimojský mikrosvet je schopný predojiť lacno nasadeným konceptom tínedžerského hororu. Takýto nešťastný patvar sa slávnemu scenáristovi a režisérovi hádam ešte zrealizovať nepodarilo.

Arthur, malédiction (Francúzsko, 2022, 87 min.)
Réžia: Barthélémy Grossmann. Scenár: Luc Besson. Hrajú: Mathieu Berger, Lola Andreoni, Ludovic Berthillot, Yann Mendy, Marceau Ebersolt, Jade Pedri, Thalia Besson, Vadim Agid, Mikaël Halimi