PANSTVO DOWNTON

Pomerne veľakrát sa seriálové príbehy dostanú na strieborné plátno, najmä tie úspešné. Hoci sa osvedčili na malej domácej obrazovke, prerod často stroskotáva na prílišnej plochosti príbehu a charakterov. Seriálový príbeh, ktorý sa pomaličky rozbieha v mnohých epizódach, býva komplexnejší, postavy sú odkrývané postupným dávkovaním a ich osudy na nás pôsobia uveriteľne. Dokonca aj zmeny postojov hrdinov pôsobia autenticky. (Neplatí to, žiaľ, o každom seriáli.) Mohlo by sa preto mohlo zdať, že vydestilovaný filmový scenár, ktorý upriami pozornosť na jednu linku príbehu, získa na kvalite. Ale býva to skôr opačne.

Fenomén seriálu Panstvo Downton odštartoval vo Veľkej Británii v roku 2010. Neskôr prerazil po celom svete, najvýraznejšie však v Spojených štátoch amerických. Seriál skončil po šiestich sériách, v roku 2015. Pretože si stále udržiaval výraznú fanúšikovskú základňu, zmena formátu, podobne ako pri 21 Jump Street alebo Charlieho anjeloch, sa dala očakávať.

Seriálové rozprávanie z panstva Downton sa začalo v roku 1912 správou o potopení „nepotopiteľného“ Titaniku. Aby sa historická udalosť prepojila s osudmi seriálových postáv, na palube lode sa objavili aj vzdialení bratranci dcér majiteľa panstva. Napriek tomu, že počas šiestich sérií, z ktorých každá obsahovala osem epizód, sa príbeh všelijako zamotával, viaceré dejové línie rodiny Crawleyovcov došli k šťastnému koncu.

Vysoká popularita docielila, že po štyroch rokoch od ukončenia seriálu vznikla kinoverzia s príznačným názvom Downton Abbey (2019). Film nadviazal na dianie v seriálových častiach. V súčasnosti sa po dlhých prekáračkách o dátume premiéry dostáva na plátno ďalšie pokračovanie – Downton Abbey: New Era.

V dominujúcej dejovej línii sa najstaršia členka rodiny – grófka Violet Crawley – ostatným zdôverí, že na Francúzskej riviére zdedila krásnu vilu. Hoci o tom vedela už dlhšie, nebrala to vážne. Keď však vlastník vily umiera, dedičstvo sa stáva realitou a začína sa pátranie po dôvodoch tohto daru. Do diania vstupujeme radostnou udalosťou – svadbou Toma Bransona (Robertov ovdovelý zať) s Lucy Smithovou, ktorých príbeh sa rozvíjal už v predchádzajúcom filme. Nachádzame sa na prelome dvadsiatych a tridsiatych rokov minulého storočia. Časť šľachtickej rodiny sa vyberá do slnečného Francúzka, kde predmetná vila stojí.

Druhá dejová linka sa zameriava na komplikovanejší koncept – natáčanie v natáčaní. Filmové štúdio chce totiž v ústrednom zámku, kde rodina žije, natočiť nemý film. Za získaný honorár by sa mohli tak konečne pokryť náklady na pretekajúcu strechu. Šľachtic a vlastník zámku Robert Crawley (syn Violet) si však nevie pripustiť predstavu neznámych filmárov v jeho dome, na celý mesiac a ešte aj v jeho neprítomnosti. Starosti s filmovaním prenecháva nakoniec svojej prvorodenej dcére Mary. Vďaka „filmovej“ zápletke vstupujú do deja nové postavy, ako režisér Jack Barber (Hugh Dancy) či herec Guy Dexter (Dominic West), ktorý do osudov služobníctva aj výrazne zasiahne.

Prítomnosť filmu vo filme ocenia najmä filmoví nadšenci. Je milé pozorovať, ako sa služobníctvo premieňa z fanúšikov a pozorovateľov na hýbateľov deja. Vo filme sa tiež pracuje s myšlienkou – pokrok verzus tradície – ktorá bola nastolená už pri zrode pôvodného seriálu. V nových vlnách sa opakuje otázka, či by v dvadsiatom storočí mali usadlosti ako Downton ešte stále zamestnávať služobníctvo.

Snímka prináša v oboch dejových líniách vítaný posun. Opätovne sa dá veľmi rýchlo a ľahko vnoriť do príbehu. Hneď ako sa v prvých minútach objaví známe obrázok panstva a zaznejú prvé tóny ústrednej skladby, nejednému fanúšikovi sa zatají dych. Reálny filmový štáb zoskupený okolo režiséra Simona Curtisa si viditeľne viac dôveruje a oproti seriálu a prvému filmu sa vydáva do vzdialenejších destinácií. Napriek komplikovaným situáciám s financovaním obrovského historického komplexu či nemožnosti otvorene prejaviť svoju sexuálnu orientáciu, filmoví tvorcovia kladú dôraz aj na humor, ktorý, našťastie, nepôsobí silene. Avšak napriek všetkej snahe film pôsobí príliš televízne. Mnohé zo scén sú svojimi replikami zbytočne vysvetľujúce.

V závere prichádza očakávaný, ale stále decentný a bez emocionálneho vydierania ukončený dejový oblúk. Dobré herecké výkony nenechajú zvíťaziť pátosu nad ľudskosťou a úprimnosťou finálnej scény. Tvorcovia pracujú s rovnakou skupinou hercov, ktorých nemusia špeciálne upravovať. Kamera nevyniká výrazovou originalitou a kostýmoví výtvarníci nenechali ujsť nič na náhode. Dominujú sláčikové motívy a v niektorých scénach zažiari živý spev a saxofón. Filmové pokračovanie Downton Abbey opätovne vyvoláva túžbu žiť v dobe krásnych kostýmov, v ktorej sa česť a reputácia nebrali na ľahkú váhu. Hoc súčasne zamrzí, že mnohí v tých časoch nemohli žiť svoj plnohodnotný život.

Scenár napísal Julian Fellowes, ktorý je známym autorom historických filmov (Gosford Park, 2001, Belgravia, 2021) a ktorý stál pri Downton Abbey od samotného začiatku. Tempom jemu vlastným sa opätovne podarilo príbehy obľúbených protagonistov posunúť v čase. Na záver si pripravil jeden (nečakaný) zvrat. Preto stále existuje možnosť, že filmové spracovanie ságy ešte neskončilo...

Downton Abbey: A New Era (UK / USA, 2022, 125 min.)
Réžia: Simon Curtis. Scenár: Julian Fellowes. Hrajú: Michelle Dockery, Maggie Smith, Tuppence Middleton, Hugh Dancy, Elizabeth McGovern, Dominic West, Laura Haddock, Allen Leech, Imelda Staunton, Joanne Froggatt, Samantha Bond, Laura Carmichael ...