CODA

Medzi desiatku oscarových nominantov sa prebojovala aj indie dráma CODA, ktorá sa počas nedeľnej noci bude uchádzať o zlatú lesklú sošku nielen v hlavnej, ale aj v ďalších dvoch vedľajších kategóriách. CODA (Child of Deaf Adults = dieťa nepočujúcich rodičov) rozpráva príbeh introvertnej tínedžerky Ruby, jedinej počujúcej osoby v štvorčlennej rodine Rossiových. Tej sa zo statusu robotníckej triedy skrz ich hendikep a s ním súvisiace nižšie dosiahnuté vzdelanie, nedarí vymaniť.

Biznis v podobe rodinného rybolovu, ktorý ich roky živí, vedie pomaly, ale isto ku krachu. Pre 17-ročnú Ruby je preto jej priaznivý zdravotný stav šťastím, no súčasne aj prekliatím. Bezstarostné detstvo plné snov a kamarátstiev je iba hmlistým neznámym pojmom vo svete, v ktorom ju rodinná situácia už odmalička tlačí k predčasnému dospetiu.

A tak popri bežných školských povinnostiach denne prešľapuje hneď na niekoľkých pozíciách, pričom v prvom rade plní funkciu spojky medzi rodinou a vonkajším svetom tlmočením potrebných informácií. Bežné je aj sprevádzanie vlastnej mamy na gynekologické prehliadky, kedy je nútená oznamovať chúlostivé výsledky. Inokedy sa zas snaží vydobyť dôstojné pracovné podmienky pre rodinný biznis. Jednoducho je ich pevným oporným pilierom a problém nastáva v momente, keď sa prihlási do školského zboru, aby sa mohla venovať svojej vášni - spevu. Dilema výberu medzi záväzkom voči milujúcej rodine, ktorá jej talent ani nie je schopná doceniť a splnením si vlastného sna ju stavia do neľahkej situácie.

V poradí druhá celovečerná snímka americkej režisérky a scenáristky Siân Heder (Tallulah, 2016) zožala počas svojej svetovej premiéry v januári minulého roka na Sundance Film Festival nepopierateľný úspech. Štyri ocenenia vrátane Veľkej ceny poroty za najlepší hraný film a zakúpenie distribučných práv spoločnosťou Apple za neuveriteľných 25 miliónov dolárov hovorí za seba. No americký kúsok na jeho púti neopúšťalo šťastie ani počas ostatných mesiacov.

BAFTA do zbierky čerstvo prihodila cenu za Najlepší adaptovaný scenár (Siân Heder) a Troyu Kotsuru ocenila titulom Najlepší herec vo vedľajšej úlohe. Rovnaký názor na jeho výkon malo aj Independent Spirit Awards, no a Asociácia producentov CODU vyhlásila rovno za Najlepší film, čo jeho celkové skóre iba pekne pozdvihlo. Z uvedeného je jasné, že musí ísť o výnimočný titul, ktorý v nedeľnú noc nakoniec azda ešte pekne zamieša karty. Pokorí očakávanejších adeptov na víťaza a zaklincuje svoje doterajšie úspechy práve získaním najprestížnejšej filmovej ceny vôbec?

Nuž, pevne verím, že nie. V prvom rade na nás bliká nezmazateľný fakt a to ten, že ide o remake francúzskeho filmu La famille Bélier (2014). Vytvoriť jeho novú podobu, ktorá však v mnohých scénach prakticky detailne vykráda originál a to ani nie po desiatich rokoch od jeho vzniku, nemožno považovať za príliš hrdinskú prácu. Oproti pôvodnému dielu dochádza iba k malým obmenám. Siân Heder zamieňa farmárske prostredie za americké malomesto, v ktorom štvorčlenná rodina naráža na tvrdé podmienky v rybárskej komunite, no inak je hlavná obsahová linka takmer identická.

Režisérka však spravila jeden šikovný krok a to ten, že do role rodičov a Rubynho brata obsadila reálne nepočujúcich hercov. Poučila sa z prešľapu Erica Lartigaua, v ktorého filme hral iba jediný skutočne hluchonemý herec Luca Gelberg, čím si za svoj krok vyslúžil nemálo kritiky a pohoršenia i z radov nepočujúcich. Práve kasting a autentické herectvo tvorí v prípade amerického remaku jeho hybnú silu. Mladá Emilie Jones v podobe bojovníčky Ruby strávila deväť mesiacov trénovaním spevu s americkým prízvukom a taktiež učením správnej obsluhy rybárskej lode.

V úlohe rodičov vystúpil presvedčivý Troy Kotsur a oscarová Marlee Matlin (Bohom zabudnuté deti, 1986) a pozíciu staršieho Rubynho brata Lea zastal Daniel Durant. Táto štvorica predvádza skutočne uveriteľné herectvo a vytvára vskutku netradičný model rodiny, v ktorom má svoje pevné miesto aj drzý humor či otvorené debaty o sexe.

Aj z týchto dôvodov je CODA viac ako trpkou drámou skôr feel-good filmom, ktorý dokáže rozosmiať a súčasne aj vcelku ľahko obalamutiť divákov, kedy na návnady v podobe dojímavých scén húfne loví ich povoľné srdcia. No akokoľvek prižmúrime obe oči, s témou sa až na pár momentov ani zďaleka nepracuje originálne. Prakticky už na samotnom začiatku máme celý vývoj deja jasne nalinkovaný, neprichádza želateľné prekvapenie, divák presne vie, čo dostane. CODA takmer v žiadnom ohľade nevyčnieva, drží sa fungujúcich istôt a známych schém, ku ktorým prihadzuje bohatý úlovok klišé.

Plachá dospievajúca tínedžerka z nižšej spoločenskej vrstvy, ktorá medzi rovesníkov nezapadá, reprezentuje vcelku obohraný model hlavnej hrdinky. Svoje miesto si z mierne prestrelenej minutáže samozrejme ukrajuje aj kratšia romantická linka či posolstvá o rodinných hodnotách bijúcich sa s potrebou osamostatniť sa a plniť si vlastné sny. Nechýba niekoľko muzikálových scén a nekompromisný, no férový učiteľ spevu ako poistka pre dostatok emócií. Už vám v mysli nabiehajú tie desiatky filmov, v ktorých ste toto všetko už raz zažili? Déjà vu ako vyšité.

Hoci má CODA aj zopár originálnejších momentov (otcove navnímanie dcérinho spevu priložením rúk k jej hlasivkám), stále ide iba o uhol pohľadu. Pretože stále ide iba o pekne zrecyklovanú scénu z originálu a popri vyššie spomínanej hŕstke klišé už aj tie zaujímavejšie časti strácajú na sile. Nemusíme zájsť ani hlboko do histórie, aby sa pripomenul iný tematický tip, ktorý s ľahkosťou možno odporúčať ďalej. Rok 2019 priniesol fantastickú hudobnú drámu Sound of Metal, ktorá s témou straty sluchu pracuje skutočne výnimočným spôsobom. Komorne, citlivo, no súčasne kreatívne.

Aktuálne predikcie však prekvapivo hovoria jasne v prospech ničím nevybočujúcej americkej drámy. No hoci ide o vcelku príjemný film, pasovať ho do pozície toho najlepšieho, čo svet kinematografie za minulý rok priniesol, by v istom zmysle podávalo žalostnú výpovednú informáciu o tom, ako málo od filmu v dnešnej dobe vyžadujeme. Nechajme sa prekvapiť, či nás nedeľný večer prekvapí.

CODA (USA / Francúzsko / Kanada, 2021, 111 min.)
Réžia: Sian Heder. Scenár: Sian Heder. Autori pôvodného francúzskeho filmu: Victoria Bedos, Stanislas Carré de Malberg, Éric Lartigau, Thomas Bidegain. Hrajú: Emilia Jones, Troy Kotsur, Daniel Durant, John Fiore, Lonnie Farmer, Kevin Chapman, Amy Forsyth ...