OKUPÁCIA

Mohlo by sa zdať, že film s priamočiarym názvom Okupace, ktorý nás navyše hneď úvodným titulkom didakticky zoznamuje s inváziou vojsk Varšavskej zmluvy, bude historickým portrétom o sovietskej rozpínavosti. Táto téma je síce dôležitým pozadím deja, avšak v skutočnosti je Okupace viac o samotných Čechoch než o invázii. Nie je o Čechoslovákoch – tvorcovia Slovákov opomenuli – zrejme pod domnienkou, že majú právo kopať len do vlastných rád. Film Michala Nohejla je nemilosrdnou „komédiou“ o zbabelosti, udavačstve a kolaborantstve.

Snímok obdržal troch Českých levov a ovládol Ceny českej filmovej kritiky, z ktorých suverénne odišiel ako najlepší český film roku 2021. Okupace je ambicióznym režijným debutom, ktorý upúta svojím nezabudnuteľným vizuálnym štýlom a hudbou. Nemali by sme ho však preceňovať. Diváci môžu snímok vidieť na HBO Max a rovnako aj v programe Febiofestu.

Provinčný súbor dohral predstavenie o komunistickom hrdinovi Juliusovi Fučíkovi, ktorý bol nacistami popravený za účasť v protinacistickom odboji. Herci podali letargické výkony, režisér (Martin Pechlát) zrejme už nemá žiadne ilúzie o svojom ansámbli. Divadelníci sa po predstavení začnú hašteriť kvôli malichernostiam a riaditeľ (Otakar Brousek) pokrytecky vychváli podpriemernú, ale zato ideologicky vhodnú inscenáciu. Po predstavení zostane v bare študentka umenia Milada (Antonie Formanová), ktorá plánuje napísať prácu na tému hrdinstvo. Pokúša sa s režisérom realizovať interview, ten sa však nedôverčivo domnieva, že nevinná dievčina je vyslankyňou ŠtB.

O chvíľu sa v kultúrnom dome objaví ruský vojak (Alexej Gorbunov) s kanistrom armádneho benzínu a svojou energickosťou rozpustí nudu po predstavení. Benzín chce predať alebo vymeniť za vodku. Začne byť neúnosne otravný, ohrozuje životy divadelníkov a domáha sa Milady. Herci sú z ruského opilca neprimerane vystrašení, chcú ho z budovy vyhodiť, ale nikto sa nemá k „hrdinskému“ činu.

Expozícia deja o príchode sovietskeho vojaka začína ako anekdota o okupácii. Postava Rusa však postupne ustúpi do pozadia – aj keď zároveň zostane v centre dramatického konfliktu – a hlavná pozornosť sa prenesie na partiu Čechov. Prítomnosť vojaka funguje ako dejový katalyzátor, ktorý vyprovokuje skupinu k určitému jednaniu a vrhne ju do etickej dilemy, v ktorej každý odhodí svoju masku. Nadčasový film odhaľuje xenofóbiu, nacionalizmus a zbabelosť národa. Jediné, čo stádovosť čiastočne ospravedlní, je kontext stiesňujúcej totality.

Tvorcovia zasadili dej do bližšie nešpecifikovanej priemyselnej periférie. Ku kultúrnemu domu vedie odporná ulička, socialistická architektúra je podobne odpudivá. Jednotlivé postavy síce majú konkrétne mená a dozvedáme sa niekoľko málo informácií z ich minulosti; ide však skôr o zovšeobecnené typy: okupant, riaditeľ, chuligán či prominent. Nejasná lokalizácia a typologizácia postáv dodáva filmu alegorický tvar. Stiera sa tak priepasť medzi minulosťou a prítomnosťou; vlastnosti spoločnosti odhalené na pozadí jednej historickej udalosti, sa stávajú nadčasovými neduhmi národa.

Divadelný súbor sa horlivo odhodlá k protisovietskému odboju a režisér sa chopí reči nového diktátora. Ukazuje sa, že fanatické oddanie sa revolte je nakoniec možné len na javisku, pod záštitou hereckej masky. V skutočnom živote zostávajú „odbojári“ uniformným stádom a zvaľujú vinu jeden na druhého. Za „hrdinský“ skutok je označený podlý čin, vykonaný zo strachu a v hneve na bezradnej obeti.

Alegória bol kľúčovým „žánrom“ československej kinematografie šesťdesiatych rokov minulého storočia. K filmovým inotajom sa publicisti vracali aj po niekoľko desaťročí. Opakovaná potreba nových interpretácií dokazuje významovú komplexitu týchto diel.

Trezorový Den sedmý, osmá noc (1969) Evalda Schorma, bol dobovou alegóriou na sovietsku okupáciu Československa. Spoločných motívov z Nohejlovým snímkom nájdeme hneď niekoľko: strach, zbabelosť, sadizmus, divadlo či uniformné jednanie. Schorm na rozdiel od Nohejla nezostal u priamočiarej morality. Spoločensko-politický význam bol pre filozofa novej vlny len jedným komponentom jeho otvoreného umeleckého diela, do ktorého okrem iného zahrnul existencialistický podtext a biblické variácie.

V príkladoch o komplexnosti filmov zo šesťdesiatych rokov, ale aj z obdobia normalizácie, by sa dalo pokračovať. Obávam sa, že Okupace sa do dejín nezapíše ako dielo, ku ktorému by sa filmoví publicisti vracali s potrebou nových re-interpretácií. Jeho významová rovina spočíva v jednoduchej, zovšeobecnenej a neľútostnej obžalobe národa. Do schormovských filozofických hlbín sa neponára.

Čo však posúva toto dielo na úroveň európskej kinematografie, je jeho nezabudnuteľný vizuálny štýl a pôsobivá hudba. Autori naviazali na divadelnú inšpiráciu, v rámci ktorej rozprávanie efektívne sústredili do obmedzeného priestoru a času. V pôsobivom barovom neónovom osvetlení vyniknú predovšetkým odtiene červenej a zelenej farby. Podmanivá hudba je jednou z najvýraznejších a najsugestívnejších zložiek snímku. Neplní len doplnkovú kulisu, ale predstavuje svojbytnú hodnotu. Jeden z Českých levov bol adresovaný práve autorom hudby – skupine Kill the Dandies!.

Vizuálna a hudobná zložka vytvárajú pre film príznačnú psychedelickú atmosféru, navodzujú halucinogénny účinok omamných látok. Nepretržitá konzumácia alkoholu nie je hlavným dôvodom opitosti divadelného ansámblu. Čo postavy skutočne omamuje, sú ich vlastné ilúzie o seba samých. Film odhaľuje, že zo sebaklamu sa nedá vytriezvieť tak ľahko, ako z vodky.

Okupace vynikne viac svojou výraznou audiovizuálnou poetikou – osvetlením, divadelnosťou a hudbou – než mnohovrstevnatým spôsobom myslenia. Svojou nadčasovosťou a všeobecnosťou má čo povedať súčasnému divákovi. Tvorcovia však zostali na povrchu a potenciál alegorického tvaru nevyužili naplno. Rozhodne vznikol ambiciózny a neobvykle kvalitný filmový debut. Keby každý režisér (český alebo slovenský) začínal s počinom podobnej kvality, bolo by to znamením výrazného progresu česko-slovenskej kinematografie.

Okupace (ČR, 2021, 97 min.)
Réžia: Michal Nohejl. Scenár: Marek Šindelka, Vojtěch Mašek. Kamera: Jan Baset Střítežský. Hudba: La Petite Sonja & Hank J. Manchini. Hrajú: Martin Pechlát, Cyril Dobrý, Antonie Formanová, Tomáš Jeřábek, Otakar Brousek ml., Pavel Neškudla, Aleksey Gorbunov, Vlastimil Venclík, Lucie Roznětínská ...