U PETROVOVCOV ZÚRI CHRÍPKA

Snímka ruského divadelného a filmového tvorcu Kirilla Serebrennikova bola na tohtoročnom festivale v Cannes jedným z adeptov na Zlatú palmu. Režiséra v roku 2017 obvinili zo sprenevery peňazí vládnych fondov a keďže aj naďalej nemá povolené opustiť krajinu, história sa zopakovala. Tak ako aj pri predchádzajúcom počine Leto, aj na tohtoročnom francúzskom festivale zívala jeho stolička prázdnotou. Vo svojej osobitej tvorbe však napriek okolnostiam pokračuje a tentokrát ju dopĺňa o avantgardnú novinku U Petrovovcov zúri chrípka.

Skutočne odvážny režisér si v kultúrnom svete dokázal rokmi vybudovať prirodzený rešpekt a súčasne patrí medzi najtalentovanejších tvorcov v Rusku. Pre jeho záľubu v silne tabuizovaných témach a pre otvorené názory kritizujúce ruskú spoločnosť má na druhej strane aj veľa neprajníkov z konzervatívnych kruhov. Svojmu štýlu je ale pevne oddaný aj v prípade koprodukčnej drámy, ktorá sa slovenskému publiku predstavila v rámci prehliadky Be2Can.

Úlohu vďačnej predlohy splnil knižný originál Alexeja Saľnikova, ktorého preslávilo práve toto dielo. Prozaik a básnik v súčasnosti žije v Jekaterinburgu, v ktorom sa odohráva aj samotný nevšedný príbeh. Jeho živé detailné opisy a bohatosť tém Serebrennikov náležite pretavil aj do filmovej podoby.

Postsovietske Rusko sa zmieta v zovretí nepríjemnej chrípkovej epidémie. Medzi jej obete patrí aj rodina Petrovovych. Ich krstné mená nepoznáme, hovorí sa o nich iba ako o Petrovovi, Petrovovej a Petrovovi mladšom. Už i z tohto základného detailu možno vyčítať jeho jasný cieľ - vyjadrenie jednoduchosti a všednosti cez v Rusku vysoko frekventované priezvisko. Ústredné trio postáv totiž reprezentuje vzorku ich priemerného obyvateľa, v strete s ktorým sa nejeden divák dokáže pomerne ľahko identifikovať.

28-ročný automechanik Petrov (Semyon Serzin) sa snaží rozpustiť neutíchajúcu bolesť hlavy v litroch vodky, pričom liečbu poisťuje dávkami dávno expirovaného Aspirínu. Jeho manželka knihovníčka (Chulpan Khamatova) obľubujúca vedecko-fantastickú literatúru prežíva deň za dňom pod nánosom masívnej frustrácie a apatie, čo sa podpisuje aj na ich osemročnom školákovi (Vladislav Semiletkov). Ten si rodičovskú ignoráciu kompenzuje budovaním si intenzívneho vzťahu k technológiám.

Petrovovo brázdenie po Jekaterinburgu sa začína výletom v preplnenom trolejbuse. Zatiaľ, čo si vo víre jeho neutíchajúceho kašľa a kýchania bacily užívajú soaré roka, sledujeme svojskú revízorku či obmedzené rozhovory spolusediacich, ktoré trefne zrkadlia atmosféru ruského zapadákova. Postupná nadvláda stupňujúcich sa halucinácií a fantazijných preludov zapríčinených vysokou horúčkou hlavného protagonistu, začína realitu čoraz viac utláčať a jej silueta sa postupne rozmazáva v námraze chladných decembrových dní.

Z diváka sa stáva neviditeľný spolupasažier a s potiacim sa Petrovom zažíva divokú púť plnú bizarných stretnutí odohrávajúcich sa v akomsi matrixovom svete. Serebrennikov vo svojej dráme jednoducho posiela chronológiu času, pevný priestor a objektívnu skutočnosť na dlhú dovolenku. Permanentné skákanie zo šedej prítomnosti do ešte viac vyblednutých spomienok sa mieša s gulášom snových pasáží a blúznivých stavov poznačených tvrdým surrealizmom. Miestami dej pôsobí značne chaoticky a naoko nezmyselne, ale v skutočnosti iba ráta s vnímavým divákom.

Tomu na oplátku dožičí niekoľko pamätných hlášok a výborné herectvo ústrednej rodiny až po vedľajšie, no nemenej výrazné postavy. Obzvlášť zaujímavá je Petrovova manželka, ktorej oči chvíľami hrozivo sčernejú a svoje naoko nevinné vražedné fantázie prestáva mať úplne pod kontrolou. Repetičný obraz na Petrovove detstvo a svojskú (ne)výchovu zas dokáže pôsobivo zliať jeho a syna do jednej a tej istej osoby, s jasnou výpoveďou o sile generačnej ťarchy.

Ide o pomerne komplikovaný pohľad na vývoj ruskej spoločnosti od 80. rokov až po súčasnosť, ktorý je na jednej strane dynamický a prirodzene ovplyvnený rozpadom Sovietskeho zväzu, na strane druhej takmer nemenný, z hľadiska vývoja spoločnosti a jej mentality. I keď v deji sledujeme rodinu, ktorú zmieta zákerná chrípková epidémia, ide skôr iba o jednu z mnohopočetných metafor, do ktorých Serebrennikov šikovne zaobaľuje svoju politickú satiru. Tvrdá kritika spoločnosti, v ktorej sa nainfikované obyvateľstvo pod ťarchou nespokojnosti a apatie uchyľuje k výplodom fantázie, disponuje tematickou pestrosťou a skutočne odvážnou formou, na ktorú tak často nenatrafíte.

Festivalovej snímke U Petrovovcov zúri chrípka nemožno uprieť i osobitý suchý humor, no prevažne ide o pomerne ťaživú záležitosť, z ktorej minutáž prekračujúca dve hodiny robí pomerne ťažko stráviteľné dielo vyhradené pre náročnejších divákov. Režisér s kontroverzným profilom v nej ale opäť potvrdzuje filmársku zdatnosť a napriek neľahkej aktuálnej situácii a mnohým neprajníkom, zo svojho otvoreného štýlu nepoľavuje. A robí len dobre.

Petrovy v grippe (Rusko / Francúzsko / Nemecko / Švajčiarsko, 2021, 145 min.)
Réžia: Kirill Serebrennikov. Scenár: Kirill Serebrennikov. Hrajú: Yuri Kolokolnikov, Yuriy Borisov, Chulpan Khamatova, Yuliya Peresild, Aleksandra Revenko ...