MAINSTREAM

Vnučka stvoriteľa filmovej trilógie Krstného otca a súčasne neter rešpektovanej scenáristky a režisérky Stratené v preklade, sa po sedemročnej pauze pripomína divákom so svojím druhým celovečerným filmom. Gia Coppola, pokračovateľka slávneho rodu Coppolovcov zostáva po debute Palo Alto v témach, ktoré oslovia najmä mladšiu generáciu publika.

Komediálna dráma Mainstream zasype diváka pozlátkami prázdnoty a oslnivou krásou hnijúcou zvnútra, ktorá je poctivo zakamuflovaná nadupanými filtrami. Ak vám zo zrkadla dnešnej doby príde nevoľno, pripravte sa na to, že dáviť budete emotikonov. Áno, to sú tie ideogramy, ktoré vytvoril Japonec Šigetaka Kurita a ktoré dnes slúžia na vyjadrenie emócií.

Frankie (Maya Hawke) si, ako tisíce ďalších mladých ľudí, snaží ukrojiť zo sveta aspoň malý kúsok pre seba. Zatiaľ čo pracuje ako barmanka v prízemnom komediálnom klube, jej vnútro iba ticho piští po vyšších hodnotách. Počas pravidelného bezduchého blúdenia po uliciach L. A. tvorí videá na svoj YouTube kanál, ktorému ale chýba podstata - sledovatelia. Vo chvíli, kedy v nákupnom centre spoznáva tajomného Linka (Andrew Garfield), natočí jeho spontánny prejav a video sa odrazu stáva menším virálom.

Napriek tomu, že je jeho charakter akoby vytrhnutý z inej doby (nevlastní mobil a opovrhuje sociálnymi sieťami), súčasne z neho vyžaruje vysoko pulzujúca a energická aura. Tá zapôsobí ako magnet nie len na Frankie, ale najmä aj na vyhladnuté masy skrývajúce sa za vysvietenými obrazovkami lačne túžiac po novom obsahu. Frankie sa preto rozhodne využiť Linkov talent na šírenia anti-mainstreamového posolstva práve v onom toxickom prostredí. Sláva síce prichádza rýchlo, ale pýta si aj patričné obete a nezaručuje šťastné konce.

Najžiarivejšou trblietkou na celom Mainstreame je samotný Andrew Garfield, ktorý svoju hereckú všestrannosť potvrdil už v minulosti a rokmi sa úspešne prebrodil mnohými žánrovými vodami. Hneď v úvode by bolo na mieste tematicky spomenúť vedľajšiu rolu v Sociálnej sieti (2010), pokračujúc emotívnym a Oscarom oceneným stvárnením Desmonda Dossea v životopisnej dráme Hacksaw Ridge: Zrodenie hrdinu (2016), počnúc jeho surrealistickým pátraním v neo-noire Under the Silver Lake (2018).

Andrew svoju aktuálnu postavu a jej samotný prerod predvádza s nespútanou vervou. Je zábavný a zároveň aj desivý a skutočne hodnoverne zrkadlí pestrú škálu protichodných emócií, ktoré v mnohých prebúdza kompletný balíček virtuálneho priestoru – nevkusnosť, magnetizmus, závislosť, zverstvo či nezmyselné pachtenie po pozornosti anonymných profilov s postupnou stratou vlastnej identity. Rodený Kalifornčan dáva do svojho výkonu skutočne všetko a čiastočne ním vyvažuje iné nedostatky, ktorými americká indie dramédia pomerne okato trpí.

Maya Hawke (dcéra Umy Thurman a Ethana Hawkea) je síce v úlohe hľadajúcej sa Frankie presvedčivá, no na druhej strane potrebné iskrenie medzi ňou a bláznivým Linkom pomerne absentuje. Nat Wolff ako Jake dopĺňa tento milostný trojuholník, no tvorí v ňom skôr iba siluetu v úzadí. Dej zároveň osviežujú aj tváre reálne pôsobiace v prostredí internetových platforiem ako americký youtuber a súčasne profesionálny boxer Jake Paul či make-up guru Patrick Starrr, známy ako jeden z prvých mužov poskytujúcich skrášľujúce tutoriály na YouTube.

Za azda najväčší problém Mainstreamu považujem fakt, že podsúva posolstvo, ktoré je už dávno zrejmé. Divák je z veľkej časti minutáže o krok vpred a zľahka dokáže predpovedať jej ďalší vývoj. Coppolina novinka iba opätovne upozorňuje na naliehavosť túžby po uznaní a kritiku sociálnych sietí podáva cez satirické zachytenia ľudského (ne)vkusu, tvárí súčasných modiel v podobe „morálnych autorít“ a vyprázdnených myslí jednotlivcov bezhlavo sa odovzdávajúcich virtuálnemu priestoru. Jednoducho, scenár, ktorý Coppola vytvorila, už dávno pred ňou napísala doba samotná.

Hoci bude miera spokojnosti každého diváka vo výsledku podmienená najmä jeho vekom, aj napriek vyššie spomínanému dokáže film počas neprestrelenej minutáže baviť. Ponúka výborný soundtrack a najmä elektrizujúci výkon Andrewa Garfielda, ktorý i záver zaklincováva pamätným tancom a ako „No One Special“ svojmu publiku odovzdáva odkaz o kolektívnej vine. Internetové prostredie totiž nerozlišuje, či niekoho sledujete z dôvodu obdivu alebo odporu. V oboch prípadoch jeho vplyv jednoducho posilňujete a stávate sa spoluzodpovedným.

Mainstream (USA, 2020, 94 min.)
Réžia: Gia Coppola. Scenár: Gia Coppola, Tom Stuart. Hrajú: Andrew Garfield, Maya Hawke, Jason Schwartzman, Nat Wolff ...