MONOS

Obdobie temného ponocovania a priam chirurgicky presných výpadov do vychladenej džungle plnej dobrôt sa nám pomaly chýli ku koncu. Počas sviatkov zvykneme recyklovať x-krát videné vianočné filmy a rozprávky. Na HBO Go však nedávno pristál film, ktorý sa síce do tohto obdobia absolútne nehodí, no jeho kvality to neznižuje. Ak teda máte plné krky všetkých orieškov pre vydajachtivé dievky, zamrznutých starcov alebo hubatých deciek, ktoré kradnú zubné kefky, pustite si drsný survival Monos.

Film brazílskeho režiséra Alejandra Landesa sa u nás premietal ešte v roku 2019 na festivaloch ArtFilm a Cinematik a medzi divákmi vzbudil pozornosť najmä svojou živelnosťou a vizuálnou stránkou. Skrátka filmárčina vhodná do kina. Landes, ktorý si písal aj scenár, nás zavedie do nepriepustnej amazonskej húštiny a hôr juhoamerickej Kolumbie, kde sa konzumný svet dostáva len formou reklamy na cukríky Haribo.

Skupinka ôsmych dospievajúcich vojakov má na starosti stráženie americkej rukojemníčky. Podstupujú tvrdý výcvik, ale nájdu si čas aj na výstrelky a mladícku roztopašnosť. Partizánsky spôsob života a boja má prebiehať pod dozorom dôstojníka, ten však za komandom „opíc“ cestuje do hôr len sporadicky. Po poslednej návšteve sa tak morálka a integrita skupiny dostáva do nebezpečných vôd.

Monos nie je obsahovo nabitý film. Začína veľmi nenápadne a spočiatku sa len tak motá okolo horúcej kolumbijskej kaše. Odrezanie skupiny od okolitého sveta pripomína až akési stroskotanie na pustom ostrove, z čoho by sa tešil spisovateľ William Golding. Snímka je totiž voľne inšpirovaná jeho knihou Pán múch a odkazuje na ňu aj scénou s prasacou hlavou. Prázdnejší obsah je v prvej polovici vyvážený najmä vnútornou kinetikou skupiny a postupným predstavením hierarchie, spoločného úsilia a vlastných pravidiel (napríklad bitka na narodeniny).

Kolektív teenagerov tvoria nielen dospievajúci muži, ale aj ženy, v niektorých prípadoch dokonca priamo deti. Nevieme však odkiaľ sa vzali v bohom zabudnutých horách, aké sú ich skutočné mená, detaily misie a ani proti komu vlastne bojujú. V podstate sa zdá, že sú len využívaní vo vymyslenej šarvátke. Nejednoznačnosť však vôbec nie je na škodu, nakoľko vytvára už od úvodných minút filmovú mystiku, ktorá je pútavá a dokáže udržať pozornosť. Fungovanie paramilitantnej skupiny berie dych a pripomína priam teroristickú organizáciu či smutný pohľad na zneužívanie afrických detí na vojnové účely.

Spočiatku vidíme hlavne tréning, drinu a pot, ktoré vyplavia z pamäti spomienky na drezúru vo výbornom Mariňákovi (Jarhead) od Sama Mendesa alebo Dobrú prácu (Beau travail) od Claire Denis. Landes však odhaľuje vojenské nažívanie v drsnejších podmienkach, než je výcvikový kemp a kde prítomnosť obyčajnej kravy môže znamenať zlepšenie situácie alebo aj výrazné zhoršenie, najmä ak sa volá Shakira. Skutočné filmové lahôdky si ale necháva na druhú polovicu filmu.

V nej sa z filmu stáva tropický thriller, ktorý je plný drsných a adrenalínom napumpovaných scén priamo zo srdca temnoty džungle. V mnohých ohľadoch ide o famózny flirt s kultovou Apokalypsou alebo lesom lemovaným bojom obľúbeného Ramba. Atmosféra je fantastická a s občasným dokumentárnym kukučom surrealistickej kamery doslova cítiť štípanie moskytov a nehostinné podmienky prostredia. K tomu si treba prirátať vynikajúci elektronický soundtrack, doplnený hrou na tympany a fúkania do sklených fliaš. Skladateľku Micu Levi možno najnovšie „počuť“ v mini-sérii Sekerka (Small Axe).

Veľmi zaujímavé je aj zamyslenie sa nad produkčnou stránkou Monos. Okrem audiovizuálnych orgií je v druhej polovici viacero scén (zosun bahna, rieka), pri ktorých tuhne v žilách cukor z vianočných medovníkov. Landes tak dáva do hlavy chrobáka, ako dokázal so svojim štábom nakrútiť realistické a nebezpečné pasáže, pri ktorých muselo ísť o život. Podobné produkčné inferno zvyklo byť súce pre filmy s vietnamskou tematikou alebo Predátora, kedy naháňanie s dredatým mimozemšťanom išlo ruka v ruke s ťažkými podmienkami pri nakrúcaní. Druhá polovica je ešte o to zaujímavejšia, že nechá plne prepuknúť talent v nehercoch. Až na dve osoby totiž s filmom nemal skúsenosti nikto z nich a tak je opičie divadlo ozaj strhujúce.

Monos stavia do popredia neutíchajúci konflikt medzi skupinou a jednotlivcom v extrémnom pekle partizánskej vojny. Odlúčenie si podáva ruku s halucinogénnym videním vojnovej záhuby a psychadelickými stavmi, ktoré daný konflikt umocňujú. Režisér Landes však udiera na divácku strunu hlavne pocitovým remeslom, kedy sa podmaňujúca vizuálna stránka, fantastická kamera a étericky tajomná hudba doslova zavŕtajú do mozgu a vyženú aj posledné spomienky na vianočné svetielka.

Monos (Kolumbia / Argentína / Holandsko / Nemecko / Švédsko, 2019, 102 min.)
Réžia: Alejandro Landes. Scenár: Alejandro Landes, Alexis Dos Santos. Hrajú: Sofia Buenaventura, Julián Giraldo, Karen Quintero, Laura Castrillón, Deiby Rueda, Paul Cubides, Sneider Castro, Moises Arias, Julianne Nicholson ...