KRÁLIČEK JOJO

„Deti sa s nenávisťou nerodia, ony sú k nej vedené,“ myslí si Taika Waititi, režisér tohtoročného šesťnásobného oscarového nominanta Jojo Rabbit. A presne v tomto duchu sa nesie celé dobrodružstvo 10-ročného nemeckého chlapca s hlavou plnou ideálov a ilúzií, ale najmä detskej naivity. Hollywoodsky brat juhoslovanskej tragikomédie Tito a ja má takisto ako jeho predchodca z 90. rokov ambíciu roztaviť divákovo srdce a prebudiť súcit.

Hoci na to ide priamočiarejšie a priehľadnejšie, nemožno mu uprieť snahu o jedinečný pohľad na najväčší vojenský konflikt v dejinách ľudstva. Skrz optiku malého dieťaťa nazerá na nezmyselnú ideológiu a vysmieva sa jej. Nacistická ideológia tu nie je prvýkrát vykreslená satiricky, pričom Waititi neskrýva inšpiráciu Chaplinovým Diktátorom, no vďaka nefalšovanej detskej prostote obdobne efektne. Napriek tomu nedosahuje hĺbku a časom overenú kvalitu oboch spomínaných diel.

Novozélandského tvorcu, ktorému v žilách koluje maorijská a židovská krv, to vždy ťahalo k príbehom vykreslených cez prizmu dieťaťa. Kniha Christine Leunens ho preto okamžite oslovila a pre svoj pôvod sa stala preňho zároveň osobnou výpoveďou. Sám ako maorijský žid čelil predsudkom a odmietaniu. Časom však našiel spôsob, ako sa s nimi vyrovnať. Kľúčom bolo obrátiť frustráciu na smiech. A to sa mu v jeho najnovšej snímke aj podarilo. Pozdrav Heil Hitler má odrazu celkom iný náboj a vďaka Jojo Rabbit vás celkom dobre pobaví. A to je len jedna z viacerých chvíľ vo filme, ako zosmiešniť vážne a strach naháňajúce momenty histórie. Ide totiž o jeden zo spôsobov, ako si uvedomiť patologickosť doby a systému.

Vytriezvenie čaká aj malého Jojoa milujúceho svoju krajinu a oddane vzhliadajúcemu k führerovi. Zo svojho idola si stvoril imaginárneho priateľa, ktorý ho sprevádza v každej ťažkej situácii. Za jeho „vznikom“ zrejme stála neľahká rodinná situácia. So svojou mamou zostal sám. Hoci mama pôsobí ako vyrovnaná voľnomyšlienkarka, vo vzduchu visia obavy o nezvestného manžela, Jojovho otca a smútok za nebohou sestrou. Divák sa nedozvie okolnosti ich odchodu, jasné to nie je ani Jojoovi. Malý hrdina je však nesmierne vnímavý a veci si vysvetľuje po svojom, tak ako mu to jeho nevinná duša káže.

Keď jedného dňa objaví v ich dome ukrývajúce sa židovské dievča, jeho svet sa obráti hore nohami. Nič už nie je tým, čím bývalo, a v rozklade sa odrazu ocitnú aj jeho ideológiou skreslené a absurdné predstavy o židoch. Jeho karikatúrny imaginárny priateľ začne nad ním strácať moc. Waititi za to drží opraty nad svojou postavou pevne v rukách a do poslednej chvíle nás zabáva nielen ako režisér a scenárista, ale aj ako zosmiešnená figúrka v podobe nacistického vodcu.

Predstaviteľ malého Jojoa v nás vzbudzuje sympatie podobne ako jeho matka v podaní Scarlett Johansson. Postava je príjemným osviežením, zároveň niečím novým v jej filmografii a nie nadarmo je za ňu nominovaná na zlatú sošku. V celkom inej polohe, no takisto ako matka v Marriage Story, si zaslúži za svoj výkon veľké uznanie. Navyše ich obsadenie do úloh matky a syna bol trefou do čierneho aj vzhľadom na ich fyzickú podobu. Sam Rockwell tu síce zohráva malú, ale zato pre vývin deja ako aj komiku filmu významnú úlohu a nemožno ho obísť pre jeho sympatický a vtipne nastavený cynizmus.

Cynizmus však nie je na mieste u diváka. Paródia na nacistickú paranoidnú propagandu nepatrí medzi najhorúcejších kandidátov na Oscara a treba uznať, že v hlavnej kategórii je silnejšia konkurencia, čestné miesto medzi favoritmi mu nemožno uprieť. Satirický podtext, víťazstvo detskej nevinnosti nad predsudkami dospelých a vymývaním mozgov – tým všetkým nás snímka vedie k myšlienke nadčasovej skladby Davida Bowieho rámcujúcej príbeh o tom, že všetci môžeme byť napokon hrdinami.

Jojo Rabbit (ČR / Nový Zéland, USA, 2019, 108 min.)
Réžia: Taika Waititi. Scenár: Taika Waititi, Christine Leunens (novela). Hrajú: Roman Griffin Davis, Scarlett Johansson, Thomasin McKenzie,Taika Waititi, Sam Rockwell, Rebel Wilson, Stephen Merchant, Alfie Allen ...