LES

Dokonca možno Les chváliť takmer bez výhrad za prvú polovicu. Predstaví hrdinku, viaceré elementy, pri ktorých sa vám vynoria isté podozrenia a alternatívy, kam môže dej putovať. Nie je to iba krátkou dĺžkou (87 minút bohato stačí), že nás Zada nechce šmariť do lesa okamžite. Prílet do Japonska, túžba nazrieť do minulosti postáv (výchova starých rodičov) a relatívne skorá snaha preniknúť nie do tajov lesa, ale budovať sesterské puto má celkom dobrý potenciál. Lebo dvojičky sú ideálna príležitosť na rozohranie nejakých fantastických javov (vzájomné prepojenie atď.), čo v stave núdze pomôžu...

Keď sa dostaneme do lesa, začne nám film servírovať povinné elementy: japonský sprievodca je fajn, lebo rozvíja domáce tajomno. Ale americký novinár je nútený doplnok, ktorý zbytočne zavadzia, no autori dúfajú v jeho využitie neskôr. Druhá tretina postupne nasadí prvé archetypy (japonské školáčky, aj babky) a neveriaci domáci to začínajú mať s gaijinmi čoraz ťažšie. Platí to aj pre divákov, ktorí si budú niektoré scény spájať dosť ťažko, lebo postavy nepostupujú úplne rozumným spôsobom. Je to asi jediná cesta, nepočuť a nevnímať všetky doterajšie varovania – a potom nechať naplno vyznieť horor.

Už v prvej hodine sa síce hlásia o slovo typické ľakačky a bafačky, no až v poslednej polhodine majú ešte väčší priestor a začnú prevažovať. To je presne moment, kedy sa psychologická línia začne akosi vytrácať, tvorcom došlo, že diváci sú málo vyľakaní, tak im hodia zopár hrozných momentov. Je to celkom škoda – povinné ľakanie totiž uberá filmu pôvodné čaro i závan originality. Navyše, Les nie je tak strašný, aby vám vliezol úplne pod kožu ako americký remake Kruhu. To bol hnusný dusný horor, kde ste prehĺtali guču v hrdle či cítili divný pocit v žalúdku, ale Les taký pocit veru nenavodí.

Niežeby ste sa nestrhli pri pohľade na plátno, ale odídete pobavení, vyľakaní, ale všetko s mierou. A je potrebné dodať, že aj Les sa nechal strhnúť, aby predviedol na konci rýchle finále a zrazu skončil. To sú také typické atribúty dnešných hororov, že vás mrzí, ako im ku koncu Les podľahne a neprekonáva.

Jason Zada vstáva a padá so scenárom. Nepomáha mať iba dobrú kameru, kvalitné masky i soundtrack za účelom budovania atmosféry. To všetko si stráži, ale nevyhne sa žánrovej rutine. Psychológia a japonská aura sú zrazu preč, cítiť, že toto je srbský les a nie originál. Typické ťahy i body sú fajn, ale strácate pozornosť. Ani Natalie Dormer nepúta natoľko, aby ste nezačali odpočítavať koniec. Tenkú hranicu vyššej kvality najprv prekročí, no potom z nej zlezie, aby sa udržal na úrovni priemeru..

Les je dobrý horor pre fanúšikov žánru, čo objavia pár nových prvkov; ako japonský fanúšik musím zvolať, že sa dalo vyťažiť z látky predsa len ešte viac.

The Forest (USA, 2016, 95 min.)
Réžia: Jason Zada. Scenár: Nick Antosca, Sarah Cornwell, Ben Ketai. Hrajú: Natalie Dormer, Eoin Macken, Stephanie Vogt