7.0

Filmová recenzia

Jeden z najstráženejších módnych domov otvoril brány, aby odkryl svoje tajomstvá. Splnil dokument svoj účel a dostal sa tak hlboko do zákulisia, aby uspokojil nadšencov módy? Alebo iba malicherne načal a poprechádzal sa po povrchu móla bez uspokojenia očakávaní fanúšikov filmu? To sú zásadné otázky, ktoré naskočia bezprostredne po vzhliadnutí snímky, ktorá síce žne úspechy najmä pre exkluzivitu materiálu, ale neposkytne realistický portrét, ktorý dokument vyžaduje.

Zákulisie sa otvorilo, kamera sníma mravčiu prácu takmer každého článku vysokej parížskej módy, o odľahčené rozhovory a postrehy pracovníkov krajčírskych dielní a ateliérov takisto nie je núdza, no v konečnom dôsledku film neposkytne až takú jedinečnosť, ako sa tvári. Mladý francúzsky režisér Frédéric Tcheng dokáže ukážkovo pracovať s emóciami a darí sa mu prenikať dovnútra nedostupného územia. Film však neodhaľuje žiadne výnimočné fakty, len sprostredkuje dojmy. Hraný film by si s tým perfektne vystačil, ale na dokument je toho málo.

Neprehliadnuteľnou kvalitou snímky je však schopnosť tvorcov a ich objektov obhájiť vysokú módu ako rovnocennú umeleckú tvorbu vyžadujúcu kreativitu, ducha, vzdelanie, zručnosť a cit. Akýkoľvek odporca tohto nablýskaného sveta musí uznať, že za zdanlivou povrchnosťou sa skrýva do detailov vypracovaná a sofistikovaná krása a vrcholová estetika. Reč je, samozrejme, o parížskej haute couture domu Christiana Diora, nie o masovom (ne)vkuse nákupných maniačok.

Tcheng sa drží línie horúčkovitého pracovného nasadenia nového umeleckého riaditeľa značky Christian Dior Belgičana Rafa Simmonsa, ktorý prevzal vedenie a pripravuje svoju prvú kolekciu haute couture. Zoznamovanie sa s kolektívom pracovníkom, následná adaptácia s novým prostredím, riešenie pracovných úskalí, časová tieseň a deadliny – to všetko kamera skúma a podáva obraz stresu v módnom priemysle odľahčovaný spontánnymi i úsmevnými momentmi a komentármi zamestnancov. Vďaka tomu máme možnosť vidieť ľudskú tvár zákulisia módnej mašinérie a strojenosti, ktorú na móle zosobňujú kamenné tváre modeliek.

Simmons sledovaný okom kamery často pôsobí strnulo a napäto, o to silnejšie však pôsobia momenty, kde prejavuje emócie. Profesionál podriaďujúci každú tvorivú myšlienku odkazu Christiana Diora podlieha duševným poryvom ako každý a keď zabudne na filmárov, získava si sympatie. Tcheng sa mu dostáva pod kožu čoraz viac a záver už patrí obom.

Nad všetkým bdie duch slávneho Diora, ktorý sa prihovára ako hlas minulosti a neustále pripomína nadčasovosť svojej vízie. Úryvky z jeho autobiografie číta spisovateľ marockého pôvodu Omar Berrada. Prostredníctvom jeho hlasu tvorcovia podávajú odkaz dedičstva umenia odievania a podieľajú sa na vytváraní legendy okolo jedného z najvplyvnejších svetových návrhárov vychádzajúcich z prirodzenej krásy a kladúcich dôraz na ženskosť.

Hoci dokumentarista nestvoril prelomový film odhaľujúci nevídané zábery, celok pôsobí vyrovnane a vďaka premyslenému strihu, nápaditej kamere a hypnotizujúcej hudbe máme dočinenia so snímkou z prostredia módy, ktorá nezapadne prachom rovnako ako legenda menom Christian Dior.

Dior and I (Francúzsko, 2014, 89 min.)
Réžia: Frédéric Tcheng. Scenár: Frédéric Tcheng.

autor Barbora Bačíková 15.6.2015

Kinema

7.0

Metascore

7.0

Diváci

Ohodnotiť