TAK ĎALEKO, TAK BLÍZKO

TAK ĎALEKO, TAK BLÍZKO

8.0

Filmová recenzia



Nový film Tak ďaleko, tak blízko režiséra Jara Vojteka a scenáristu Mareka Leščáka vznikajúci sedem rokov, je výnimočným autorským dielom, na aké sme od tejto tvorivej dvojice zvyknutí. Časozberný dokument odhaľuje prirodzený vývoj životných trás štyroch mladých ľudí trpiacich autizmom a ich rodinných príslušníkov. Film však nie je primárne o autizme, je o ľuďoch zápasiacich s bariérou zakorenenou v ich vnútri. Tá sa premieta do vzťahov, do neschopnosti začleniť sa aj napriek túžbe zapadnúť a žiť ako všetci ostatní.

Hrdinsky sa snažia prekonať múr, ktorý ich delí nie len od najbližších, ale i od seba samých. Autisti s rôznymi formami tejto vývinovej poruchy majú spoločné to, že pochádzajú z pomerne dobre situovaných a chápavých rodín. Ich najbližší sú nútení pochybovať o láske svojich detí. Ich svety sú na oddelených planétach, no Vojtekov film dokazuje, že majú k sebe bližšie ako by sa mohlo zdať. Film nemá tendencie odborne objasňovať príčiny, vznik a priebeh choroby, nevystupujú v ňom lekári a predsa pozorovaním získa divák absolútne jasnú predstavu o tejto poruche.



Jednotlivé príbehy podliehajú prirodzenej životnej narácii. Režisér poskytuje protagonistom menší priestor na vyjadrenie v podobe komentára, no nedovoľuje im ľutovať sa. Divák si vytvára názor na základe “odpozorovaných” situácií. Nenápadná kamera zaznamenáva okamihy každodennosti, v ktorých sa ľudia odhaľujú, skladá intímnu mozaiku. Vojtek svojím úprimným realizmom odmýtizoval predstavu o tom ako sa žije s autizmom. Ukazuje, že trpezlivosť a vytrvalosť dokážu mnoho zmeniť.

“Ešte stále máš tmu…?”

Tak ďaleko, tak blízko Tak ďaleko, tak blízko

Vojtekove a Leščákove manévre veľmi jemne, no absolútne jasne vedú k partnerským a rodinným vzťahom, k otázke, do akej miery sú schopní ľudia s výraznou medziľudskou bariérou priblížiť sa k iným, ale i k sebe samým. Téma prekonávania priepastí, ktoré prehlbujeme úmyselne, či neúmyselne je ústredná. Leščák sa jej venuje systematicky. Už vo filme Slepé lásky skúmali spolu s režisérom Jurajom Lehotským možnosti zblíženia sa a “normálneho” fungovania rodinných vzorcov u ľudí trpiacich slepotou.

V hranom filme Deti je chorobný status vzťahu rodiča a dieťaťa vynútený okolnosťami, nevyplýva zo zdravotných predispozícií, ale zo sociálneho a citového (ne)zázemia. Vzťahy v rodinách s autistickými deťmi nie sú ani zďaleka ideálne, no Vojtekov pohľad je láskavý, v nepatrnom šere badá krásu, ktorú by vo väčšine pohľadov prevalcoval smútok a beznádej z nevyliečiteľnej choroby. Jeho “autisti” sú veľkými deťmi, túžia po živote, sú smädní a pijú omnoho intenzívnejšie ako my ostatní. Vojtek ich pozoruje s obdivom, “zdravý” človek pri nich pôsobí fádne. Z filmu vyplynie smutný paradox, autisti nie sú chladní, sú schopní nachádzať intenzívne emócie, no nedokážu sa s nimi vysporiadať.

Autori neštylizujú, pozorujú a hľadú situácie, rozhovory, v ktorých protagonisti odhaľujú postoje, vnímanie sveta i hendikepu. Aj keď spod dvier fúka studený prievan a kedykoľvek sa môžu pod náporom vetra rozletieť, cítime útulné zázemie, rodinu a autentickosť vzťahov, no predovšetkým nádej…

Tak ďaleko, tak blízko Tak ďaleko, tak blízko

Rodičia sa neobhajujú, priznávajú, že svoje deti v zúfalstve umiestnili do ústavov, no divák je ochotný odpustiť im, pretože sa usilujú o zmenu, konajú. Vojtekovi ľudia sa neodvracajú svetu, idú mu stmhlav v ústrety, bez úľav a výhybiek. Dokázal z nich vydolovať pravdu, byť nenápadný a zároveň neustále prítomný. Autori majú všetko pod kontrolou, ich koncept stojí na premenlivosti života, na náhode a spontánnych rozhovoroch, na bizarnej kráse večných detí. Nachádzajú poetickú metaforickosť i láskavý humor.

Jednoduchá jasnosť a prirodzenosť stojí na presnej selekcii javov. Život je rozmanitý, treba si z neho vedieť vybrať a Vojtek s Leščákom to dokonale vedia. Trpezlivo dali veciam čas, zrástli s pozorovanými javmi a preto z filmu presakuje to najdôležitejšie- človečina.

Autorka je redaktorka denníka Pravda


Tak ďaleko, tak blízko (Slovensko, 2014, 80 minút.)
Réžia: Jaro Vojtek. Scenár: Jaro Vojtek a Marek Leščák


autor Roberta Tóthová 5.4.2015
Páči sa mi!
Meno:
ODOSLAŤ
:)
Diváci
-
Ohodnotiť

Žáner: Dokument
Minutáž: 78 min
Krajina: Slovensko
Rok výroby: 2015

Premiéra SK: 2.4. 2015
Premiéra US: 2.4. 2015
0 z 10
0 z 10
FILMOVÉ PREMIÉRY
12.9 |
hodnotenie 7/10
12.9 |
hodnotenie 6/10
12.9 |
12.9 |
19.9 |
26.9 |
hodnotenie 8/10
NAJČÍTANEJŠIE
|SLNOVRAT
2
hodnotenie 8/10
|LOLI PARADIČKA
1
hodnotenie 7/10
|LEVÍ KRÁĽ
1
hodnotenie 7/10
|VTEDY V HOLLYWOODE
4
hodnotenie 8/10
|SPIDER-MAN: ĎALEKO OD DOMOVA
5
hodnotenie 8/10
|X-MEN: DARK PHOENIX
1
hodnotenie 6/10
|ANNABELLE 3: NÁVRAT
2
hodnotenie 7/10
|NECH JE SVETLO
1
hodnotenie 8/10
FILMOVÉ NOVINKY
REBRÍČEK SK
01 |
návšt. 16587
02 |
návšt. 5873
03 |
návšt. 5063
04 |
návšt. 3224
05 |
návšt. 2433
06 |
návšt. 1791
07 |
návšt. 1887
08 |
návšt. 1730
09 |
návšt. 1507
10 |
návšt. 1201
REBRÍČEK US
01 |
$39,6 mil.
02 |
$33,2 mil.
03 |
$4,5 mil.
04 |
$4,2 mil.
05 |
$3,6 mil.
06 |
$2,8 mil.
07 |
$2,7 mil.
08 |
$2,7 mil.
09 |
$1,8 mil.
10 |
$1,8 mil.
SOCIÁLNE SIETE
KOMENTÁRE
vaše novinky zo sveta zábavy
sector logo
network
ISSN 1336-4197. Všetky práva vyhradené. (c) 2019 SECTOR Online Entertainment / sector@sector.sk