MEDZI VLKMI

Medzi vlkmi je v prvom rade pripomenutím, že keď treba Liam Neeson vie zavrčať a vie aj vytasiť tesáky. A toto pripomenutie funguje. Jeho aktuálna postava John Ottway pracuje kdesi na Aljaške ako zamestnanec ropnej spoločnosti. Má na starosti pracovnú bezpečnosť zamestnancov. Miesto pravítka a teplej kancelárie však chodí s puškou po ľadovej pláni a s olovenou istotou odmieta akékoľvek pokusy vlkov a medveďov o zblíženie sa s človekom.

Čo samozrejme neznamená, že sa tí istí zamestnanci neposekajú večer pri whisky, ale to nie je Ottwayov problém. Vtedy totiž mieri puškou na omnoho osobnejší cieľ – na seba samého.  Medzi vlkmi je totiž v druhom rade snahou o zamyslenie sa nad (ne)zmyselnosťou života a smrti. Príbeh aj atmosféru koniec koncov celkom verne ukazuje už trailer:

Cestou domov sa lietadlo s ťažiarmi zrúti a malá ľudská svorka vedená Ottwayom sa musí stretnúť v boji o prežitie so svorkou vlkov. Survival kemp postupne pritvrdzuje, hlavný hrdina si musí obhájiť postavenie alfa samca ak má pokračovať v snahe o záchranu, počasie nepomáha a okrem ohňa iných zbraní niet. Nie je potrebné ďalej pokračovať v popise deja, diváka tak či tak nečakajú nijak zvláštne prekvapenia. Scenár sa úzkostlivo drží vyšliapaného chodníka, ako keby každý jeden krok mimo mohol byť osudový.

Režisér Carnahan (A-Team, Zabiť eso) odvádza lepšiu robotu ako spoluscenárista Carnahan a balancovanie medzi povinnými jazdami, klišé flashbackmi a prácou s postavami pomerne zvláda. Je to však tanec na hrane a poctivo treba povedať, že veľmi záleží od nastavenia diváka, či to bude akceptovať, alebo nie. Z môjho pohľadu sa to takmer bez výnimky drží stále nad vodou a v atmosfére. Okrem krásnej drsnej krajiny a premysleného tesného kontaktu kamery s postavami má na tom najväčšiu zásluhu práve Liam Neeson. Jeho odhodlaný výraz tváre mu veríte rovnako ako kedysi Riddickovi v Čiernočiernej tme. 

Napriek všetkému napísanému, Medzi vlkmi nie je vyslovene akčný film. Rozhodne nie v dnešnom ponímaní. Bežný komerčný divák môže byť sklamaný nedostatkom adrenalínových bitiek, najmä ak neprime autorovu hru na hľadanie osobnejších otázok a stále čakáme kedy „to“ konečne príde.

V záverečnej časti sa síce dej láme do akcie, ale zároveň odhaľuje aj druhý základný problém filmu – vlkov. Nakrúcať so zvieratami je nočná mora, a pokiaľ máte realistického ochlpeného dravca tak vám veľmi nepomôžu ani obrovské peniaze na renderovacie počítače, ktoré producenti aj tak nemali. Vlčia hrozba funguje omnoho lepšie v náznakoch, v tme a pri náhlych výpadoch, hneď ako má prísť k priamemu útoku – tak to škrípe. Dvakrát som si celkom nepríjemne uvedomil, že tí „zlí vlci“ bežia paralelne so svojou obeťou a nie smerom na ňu. Chápem filmárske dôvody, ale filmu to škodí.

Niekto by mohol povedať, že Medzi vlkmi nie je ani pes ani mačka. Málo akčné na adrenalínovú jazdu, príliš klišé na artové kino. Ja budem radšej optimista a vidím v tom snahu o spájanie týchto dvoch svetov. Možno podobne ako ukázal Drive, dobré remeslo, silná emócia a snaha o osobnejšie vyjadrenie sa môžu stretnúť aj v klasickom distribučnom titule.


Grey (USA, 2012, 117 min.)
Réžia: Joe Carnahan. Námet: Ian Mackenzie Jeffers – poviedka Ghost Walker. Scenár: Joe Carnahan, Ian Mackenzie Jeffers. Kamera: Masanobu Takayanagi. Strih: Roger Barton, Jason Hellmann. Hudba: Marc Streitenfeld. Hrajú: Liam Neeson, Dermot Mulroney, Frank Grillo, Dallas Roberts, Nonso Anozie, Joe Anderson, Ben Bray, James Badge Dale