CRAZIES

Je sčasti škoda, že autori majú dostatočné množstvo fantázie a tajomna akurát pre hodinu filmu. Po nej sa začína vo filme drať na povrch skôr základná formálna, ale celkom účinná snaha útočiť na prvú signálnu. Hodiť vás do tmy, báť sa z neznámeho, len na prvú signálnu útočiaceho. Baf! Posledná tretina sa už venuje najmä snahe vystrašiť vás za každú cenu a to už veľmi nezáleží na tom, čo vlastne skazu a strach spôsobuje. Vyšetrovanie a hľadanie sa mení za brnkanie na nervy. Ale prečo nie, v praxi to funguje, aj keď sa sčasti zmení žáner filmu.

Zároveň je príjemným prekvapením, ako sa film vysporiadal so známymi reáliami (americký zapadákov, kde sa to podivínmi skutočne len tak hemží) a stále ho dokáže vyžmýkať znamenite. Je to fajn zistenie, pretože polovica atmosféry čaká už len pri zasadení filmu sem. Druhá však už využíva schopnosti kamery plížiť sa, nebezpečne sa hrať so svetlom a paletou zvukových efektov. Napätie tu nechýba a nemusí iba čakať na odhalenie zombies, ich hulákania či náhlych prechodov do akcie a zabíjania. Režisér nestavil iba na vraždy, násilie a lietajúce črievka, čo je rovnako plus. Dokonca sa miestami hrá so žánrom natoľko, že aj zdanlivo použité klišé vypáli inak ako čakáte. 

The Crazies ťahá predovšetkým šikovná dvojica Timothy Olyphant – Radha Mitchell a keď od nej čakáte dobrú spoluprácu i miesto v deji, dočkáte sa.

Pokiaľ si teda odčítate trošku uponáhľané a už nie také originálne pripravované finále, fakt, že ide iba o slušnú variáciu a viac stávku na remeslo filmu ako jeho obsahové vyznenie po záverečných titulkov, stále máte celkom nadpriemerný horor, ktorý sa dá skúsiť. Nemá zombies, blbé hrdinky a motorové píly, nelietajú tu litre krvi, ale má zaujímavý vizuál, ktorý v tme kina môže vyniknúť.